V 11. storočí vznikol Zemplín ako samostatná administratívna jednotka. Sídlo župy bolo najskôr na Zemplínskom hrade, potom v meste Zemplín, od polovice 18. storočia v Novom Meste pod Šiatrom (mesto ležiace v oblasti dolného Zemplína) a v rokoch 1918- 1923 v Michalovciach. Osídlenie Zemplína sa spočiatku sústreďovalo vo Východoslovenskej nížine. Od 14. storočia, v rámci kolonizácie na valašskom práve, obývali horské oblasti regiónu najmä Rusíni. V 16. a 17. storočí južné oblasti Zemplína spustošili nájazdy Turkov. Rovnako negatívny dopad na obyvateľov regiónu mali tamojšie protihabsburské povstania. V 18. storočí dochádzalo k masovej migrácii chudobnejšej časti obyvateľstva do úrodných južných oblastí Európy (južné Maďarsko, časť Rumunska, časť Bulharska a Srbska). Najviac stratilo mesto Sečovce, ale aj Kráľovský Chlmec, Michalovce, Snina, Trebišov a Zemplín. Niektoré dediny sú úplne opustené. Po skončení protihabsburských stavovských povstaní boli tieto osady znovu oživené. Najväčším mestom okresu bolo v tom čase Nové Mesto pod Šiatrom, ležiace na území dnešného Maďarska a v slovenskej časti Trebiszówa.
Z národnostného hľadiska tvoria obyvateľstvo Zemplína popri Slovákoch Maďari, Rusíni a Rómovia. Rusíni budú bývať od Nízkych Beskýd až po trať Stropkov, Papín a Snina. Viaceré obce na pomedzí Zemplína a regiónu Abov (Zemplínska Teplica, Slivník, Kuzmice) sú pre príslušnosť ku gréckokatolíckej cirkvi označované aj ako rusínske (definujú sa ako Slováci). Na juhovýchodnom okraji Zemplína sa nachádza okolo 20 obcí s viac ako 90 % obyvateľov maďarskej národnosti. Pomerne silne je tu zastúpené aj rómske obyvateľstvo, sústredené najmä v oblasti stredného Zemplína, najmä v obciach Hlinné, Drahňov, Čičava, Laškovce, Palota a Blatné Remety.
Z etnografického hľadiska možno rusínske obyvateľstvo žijúce v regióne Zemplína rozdeliť na dve vetvy. Prvými sú Lemkovia, ktorí žijú na Slovensku od obce Vyšná Jablonka na východe po obec Veľký Lipnik (slovensky Veľký Lipník) na západe. Druhým sú Pujďaci (meno pochádza z nárečia), teda Bojkovia, žijúci v oblasti od rieky Pčolinky a prameňov Cirochy po hranice Poľska a Ukrajiny. Sedem bojkovských obcí zaniklo v druhej polovici 80. rokov v súvislosti s výstavbou vodnej nádrže Starina. Ďalšou etnografickou skupinou obývajúcou oblasť Zemplína sú Sotaci. Ich názov pochádza z nárečia, v ktorom namiesto zámena pýtať sa čo (čo?) hovoria „tak“. Sú to dedinčania v oblasti medzi Humenným a Sninou, v regióne prítokov Udavy a Cirochy do Laborca a južne od Humenného. Príbuznou etnografickou skupinou sú tzv Sobranecký Sotáci, žijúci v ôsmich obciach juhovýchodne od Sobraniec. Za zmienku stojí, že názov „Soták“ (podobne ako Bojko) sa v urážlivom zmysle používal na označenie vidieckych roľníkov, no v súčasnosti už nie je vnímaný negatívne a Sotakovci hrdo organizujú svoje kultúrne podujatia.
Prihlásiť sa
