Hrad v Ľubovni

Ľubovniansky hrad na východnom Slovensku, dnes v meste Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji, v historickom regióne Spiš, postavený koncom 13. storočia (prvá zmienka z r. 1311) .
V súčasnosti je čiastočne trvalou ruinou, čiastočne prestavaný. Na hrade je sprístupnená kópia spišského zálohu. V zachovaných priestoroch je umiestnené múzeum. V hradnej kaplnke je stála výstava kópií poľských korunovačných klenotov. Pod hradom sa nachádza múzeum ľudovej architektúry (skanzen).
Stavbu hradu na skalnatom kopci dal postaviť uhorský kráľ Ondrej III. Vtedy bol vybudovaný trojposchodový palác (prízemie – sklady, 1. poschodie – reprezentačná miestnosť, 2. poschodie – komnaty na bývanie) a bergfried s ôsmimi poschodiami na západnej strane. O niečo neskôr na východnej strane bola postavená kuchyňa.
Dňa 8. novembra 1412 dal Žigmund Luxemburský do zálohu časť spišskej zeme vrátane Ľubovnianskeho hradu za pôžičku u poľského kráľa Władysława Jagiełła vo výške 37 tis. kôp pražských grošov. Akt zálohu bol podpísaný na hrade. Hrad sa stal sídlom správcov zálohovaného územia.

V r. 1591 Sebastian Lubomirski vykonal rozsiahlu prestavbu pevnosti, rozšíril bašty a spevnil obranné múry. O 70 rokov neskôr dostali hradné budovy barokovú výzdobu. V r. 1655 sa na hrad dostali poľské korunovačné insígnie – z obavy pred švédskymi vojskami zaplavujúcimi Rzeczpospolitu. Pri návrate z Viedne sa na hrade zastavil víťazný poľský kráľ Jan III. Sobieski. V r. 1768 bol na hrade uväznený najznámejší väzeň tamtej doby – Móric Beňovský. V r. 1772 v dôsledku rozdelenia Rzeczpospolitej cisárovná Mária Terézia zrušila záloh, Poľsko už nikdy nezískalo späť 37 tis. kôp pražských grošov. V nasledujúcich storočiach sa majiteľmi hradu stali Raiszovci a koncom 19. storočia ho kúpil Andrzej Zamoyski. Hrad bol až do 2. svetovej vojny v rukách rodiny Zamoyských, aj keď následní dedičia presťahovali svoje sídlo do Vyšných Ružbách (asi 10 km), kde založili kúpeľné stredisko.
Z parkoviska pri bráne skanzenu treba ísť ku hradu po asfaltovej ceste asi 5 minút a potom ešte 5 – 10 minút stúpať strmým chodníkom k hlavnej bráne hradu, za ktorou sa nachádza pokladňa.
V letnej sezóne sa na hrade často cez víkendy organizujú predstavenia ochotníckeho divadla zo Starej Ľubovne na témy súvisiace s históriou hradu. Vtedy tu možno stretnúť aj sokoliarov, lukostrelcov a rekonštruktorov histórie.