Maziarska usadlosť

Łosie pri Gorliciach je lemkovská obec, ktorej obyvatelia sa tradične zaoberali potulným obchodom s mazom a mazivami. Kedysi bola tzv. kolomaž používaná najmä na mazanie náprav drevených vozov. Získavala sa v procese suchej destilácie borovicového odpadu.

Od polovice 19. storočia, spolu s rozvojom ropného priemyslu v podkarpatskom regióne, začali občania Łosia prechádzať na výrobu a obchod s technickými mazivami a olejmi pochádzajúcimi z ropy. Až do 2. svetovej vojny bolo toto zamestnanie základným zdrojom zárobku pre väčšinu mužov z tejto obce.

Počas desaťročí každú jar opúšťali Łosie špeciálne upravené vozy naplnené mazom, mazivami a olejmi. Dostavali sa hlboko do Poľska, Ruska, Litvy, Lotyšska, Maďarska a až do ďalekého Sedmohradska. V roku 1934 sa na cesty vydalo 335 takýchto vozov. Po druhej svetovej vojne sa obchod zrútil v dôsledku vysídlenia v rámci akcie Wisła. V povojnových rokoch obchodovalo ešte asi pár desiatok výrobcov mazu z Łosia. Posledný výrobca kolomaže sa vydal na cestu v 70. rokoch 20. storočia. Povolanie prinášajúce zárobok a s ním súvisiace migrácie spôsobili významné kultúrne zmeny vo všetkých oblastiach života: o. i. architektúre, obliekaní sa, v štýle života.

Zagroda Maziarska je tradičná lemkovská usadlosť. Susedí s budovami zo začiatku 20. storočia a funkčnou gréckokatolíckou cerkvou z roku 1810. Od chrámu ju oddeľuje historický cerkovný múr. Areál múzea je ukážkou lemkovskej architektúry Łosia z konca 19. storočia. Nachádza sa tu chyža (chalupa) z roku 1899 a hospodárske budovy: stodola a sýpka. Jediným premiestneným objektom v areáli Zagrody je chyža z Bartneho z roku 1928. Za návštevu stojí celá obec, malebne situovaná pri potoku Łosianka.