Skanzen lemkovskej kultúry vznikol v pôvodnej lemkovskej usadlosti z konca 19. storočia. Okrem predmetov sa tu v priebehu rokov zhromaždili početné pamiatky súvisiace s kultúrou a históriou Lemkov z tejto oblasti.
Skanzen vznikol na lemkovskom statku z konca 19. storočia, ktorý kedysi vlastnil prastarý otec Teodora Gocza – Teodor Kukieł (1862 – 1955), miestny pisár. Gocz ho zdedil, a keď postavil nový dom, vyčlenil nehnuteľnosť po pradedovi na pamätnú izbu. Medzi exponátmi sa nachádzali kroje, predmety dennej potreby a výrobky lemkovskej kultúry.
Hlavným objektom skanzenu je chyža Teodora Kukieła, pochádzajúca z roku 1860. V roku 1901 bola nej pribudovaná kuchyňa a komín. Maštaľ pochádza z roku 1923, chliev z roku 1934. Interiér chyže je rekonštrukciou dedinskej pisárskej kancelárie s archívmi, knihami, listami a fotografiami z lemkovskej oblasti. V samostatnej miestnosti, tzv. komore, sú zhromaždené sakrálne exponáty: fragmenty liatinových krížov, liturgické rúcha, kópie ikon. Nachádza sa tu aj bohatá zbierka kraslíc, zdobených tradičnými lemkovskými vzormi.
Z nástrojov a domácich potrieb možno vidieť cepy, krosná a žarnovy.
Múzeum zbieralo aj vojnové pamiatky po operácii v Duklianskom priesmyku: uniformy, prilby, zbrane, šrapnely. V roku 1975 bol v areáli skanzenu postavený pomník vojakom, ktorí zahynuli v boji. V decembri 1976 úrady nariadili armáde, aby ho vyhodila do vzduchu. Boje o priesmyk v súčasnosti pripomína malý pamätník a ďalší, ktorý pripomína Lemkov – obete táborov v Talerhofe a Jaworzne.
Na území skanzenu sa nachádza aj studňa so žeriavom, veterný mlyn z Wapienneho, kaplnka a cigánska vyhňa z Olchowca.
V roku 2021 bude múzeum otvorené celoročne, každý deň okrem pondelka a nasledujúcich dní:
v mesiacoch január - marec od hod 10:00 až 16:00;
v mesiacoch apríl - október od hod 10:00 až 16:00;
v mesiacoch november - december od hod 10:00 až 16:00;
v pondelok je múzeum pre návštevníkov zatvorené