Múzeum ľudovej architektúry v Sanoku je najväčším zariadením tohto typu v Poľsku a druhým najväčším v Európe. Na viac ako 38 hektároch rôznorodého územia bolo zhromaždených asi 180 príkladov rôznych stavieb z období historických dejín Poľska a široko chápaného Zakarpatska.
Múzeum ľudového staviteľstva v Sanoku je najväčším zariadením tohto typu v Poľsku a druhým najväčším v Európe. Na viac ako 38 ha rôznorodého územia bolo zhromaždených asi 180 príkladov rôznych stavieb z období historických dejín Poľska a široko chápaného Zakarpatska. Nikde inde v Poľsku neuvidíte toľko, v celosvetovom meradle unikátnych, ukážok nielen ľudového umenia, ale aj fragmentov každodenného života dávnej minulosti.
Múzeum bolo zriadené v roku 1958 a v roku 1966 boli prvé objekty sprístupnené verejnosti. V areáli etnografického parku sú prezentované sektory týkajúce sa jednotlivých etnografických skupín obývajúcich juhovýchod Poľska pred druhou svetovou vojnou: Východní a Západní Pogórzania, Lemkovia, Bojkovia a Dolinania. Veľká pozornosť bola venovaná fyziografickému rozloženiu jednotlivých sektorov v území – návštevníci sa tu majú cítiť ako v bývalej dedine Pogórzanov, Bojkov či Lemkov. Múzeum má viac ako 150 objektov dreveného staviteľstva z obdobia od 17. do 20. storočia. Prezentujú sa obytné, obytno-hospodárske, hospodárske, ale aj sakrálne budovy (kostol, cerkvi, prícestné kaplnky – božie muky), tiež verejnoprospešné stavby (škola, krčmy, hasičská stanica), ako aj priemyselné objekty (napr. vyhňa, mlyn, ropné zariadenia). Prezentované sú aj kaštieľske a farské zástavby. Väčšina zariadení je zariadená – interiéry sú prístupné verejnosti. V areáli etnografického parku je umiestnený aj archeologický, pastiersky a ropný sektor, ako aj Haličský rínok.
Sektor Východných Pogórzanov:
V sektore, ktorý sa týka Východným Pogórzanov je možné vidieť o. i. aj chalupu z Blizneho z konca 19. storočia – obytno-hospodársku budovu postavenú v zrubovej konštrukcii z jedľových trámov viazaných na nárožiach „na oblap“, krytú štvorspádovou slamenou strechou; chalupu z Niebocka zo začiatku 20. storočia; stodolu z Jasienice Rosielnej z polovice 19. storočia; jednostavbovú usadlosť z Lutczy asi z roku 1880; chalupu obyvateľov Węglówky z roku 1892; školu z Wydrnej z roku 1880; rímskokatolícky kostol z Bączala Dolneho z roku 1667; veterný mlyn z Domaradza z roku 1926.
Sektor Západných Pogórzanov:
Niektoré zariadenia v tomto sektore pochádzajú z miest, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Malopoľskom vojvodstve. Z oblasti Podkarpatského vojvodstva do tohto sektora patrí o. i. kaštieľ zo Święcan z roku 1861; stodola z Błażkowej z polovice 19. storočia; jednostavbová tkáčovňa z Korczyny z roku 1790; veterný mlyn z Turaszówky z roku 1923.
V priestoroch skanzenu je aj výstava týkajúca sa ľudových krojoch zo zbierok múzea v Sanoku. Okrem iných je prezentovaný pogórzanský kroj.
Nedávno bola v skanzene sprevádzkovaná tradičná pekáreň, kde si možno dohodnúť workshop pečenia chutných vianočiek. Výrobky pekárne sú k dispozícii v komornej kaviarni pri Haličskom rínku.
Poslednou akvizíciou skanzenu je drevená synagóga z Połańca z 18. storočia.
utorok - nedeľa od 9.00 do 18.00 hod.
Prihlásiť sa
pridať
