Hudobná a dialektická oblasť Šariša zaberá pomerne veľkú časť územia východného Slovenska a siaha od Braniska a východného konca Ľubovnianskej pahorkatiny na východ viac-menej po horný tok Laborca, zužuje sa na juh smerom k Wierchy Slanskie. a Kysak. Región Šariša je mierne pahorkatinný a na svojich koncoch sa spája so spišskou, poľsko-rusínskou a zemplínskou kultúrou.
Vokálny folklór regiónu Šariš nepatrí vo veľkej miere k viachlasným nárečiam, ale za zmienku stojí, že v skupinovom speve existuje aj viachlasný prejav. Nie tonálne, ale v niektorých typoch skladieb, najmä občasná polyfónia v niektorých častiach. Väčšina piesní súvisí s tancami (maďar, poľka, ceperka, čerana, valcer, solomaďar, bašistofska, marhaňska, mojše, kurikrik, do šafľika, krucena, koľeso, hopspoľka, čardaš a iné.) Niektoré piesne majú svoj metrický tanec koľesko.nepravidelnosť v rotácii bipartitných a tripartitných tyčí. Melodická a tonálna štruktúra piesní zo Šariša inklinuje svojím tvarom k harmonickému hudobnému dojmu. K štruktúrnym zvláštnostiam patrí aj hypotonalita. V šarišských obciach spievajú vysokými tónmi, najmä ženy s hrdelným registrom. Pre rusínsky spev je typický 2-3 hlasný spev, pričom trojhlas znie len v niektorých častiach melódie. Tento trojhlasný spev však nie je typický pre každú oblasť rusínskej komunity.
„Šuhajko, šuhajko, tvoja macšalena, /“ Kavalieri, kavalieri, tvoja mama sa zbláznila,
kedz povedala, že som nečervena, veľká moja. / keď povedala, že nie som červená, duša moja.
Kedz ja nečervena, ja śenamaľuju, / keď nebudem červený, namaľujem sa
Ja som pre svojho syna tvoho, som senerychtuju, moj velky. / Nedvíham tvojho syna,
moja duša.
Lem je śerychtuju za toho služečku, / idem len pre toho sluhu
čo ma štyri volky a svoju chyžečku, duša my.
moja duša. "
Z monografie Bardia a okolie v minulosti a dnes (Rovné)
Šarišské ľudové piesne sú špecifické v oblasti národnej kultúry Slovenska. Charakter ľudových piesní je svojrázny a ich pôvodcom a pestovateľom je vidiecka ľudová komunita. Piesne z tohto regiónu majú trochu osobitosti a charakteru a vykazujú množstvo špecifických metrických a poetických javov.
„Hraju v karème, hraju, ej! Až čarnaźimdudňi, / „V krčme sa hrajú, hej! Kým čierna zem nehučí,
moja frajirečka, hej! Spadlo mi studňi.“/ Milenka moja, hej! Spadol som do studne,"
„Robotníci, robotníci, hej! V karčmehracňedajce, / Parobcy, farmár, eh! Nenechaj ma hrať sa v hostinci,
ľem moju frajirku, hej! Zo studňicahajce ... / len milenec, hej! Vyjdite zo studne
Ked ju vicahňece, hej! Parobci budzece, / Ako ju dostaneš von, hej! Budete sedliaci
kupimvampaľenki, hej! Keľovipijece.“ Kúpim ti vodku, hej! Koľko vypiješ."
Z kolekcie Lad. Berka (z obce Bardejovská Nová Ves)
Inštrumentálny folklór:
Píšťalka sústružená - rovná, ryhovaná, hranatá, valcová, 6-dierková, s otvoreným koncom, podomácky vyrobená napríklad v obci Zborov pri Bardejove. Z okolia Świdnika je známy variant s názvom sopilka.
Píštaly - kosačky vábičky (vábničky) - kosecký aerofonický nástroj, vyrobený z násady od kosy. Boli používané na prilákanie, signalizáciu.
Gajdica - sedemdierkový, rovný, valcový, jednojazyčný, aerofónny, ľudový hudobný nástroj s otvoreným koncom v podobe otvoreného rohu, s diatonickým tónovým prejavom. Skladá sa z píšťalky, pískania a klaksónu.
Sláčikové a cimbalové kapely - od 18. storočia v slovenskom vidieckom prostredí okrem rómskych hudobníkov účinkovali aj miestne nerómske kapely, teda biele (biele) ľudové kapely. Tento druh kapiel vo vidieckom prostredí pretrváva dodnes. Súčasťou súboru tradičnej kapely pôsobiacej v regióne Šariša sú sláčikové nástroje. Základ tvoria tri nástroje: husle, viola a kontrabas. Neskôr k nim pribudli druhé husle, husľový či violový pult, akordeón a činely. Pozoruhodné je ladenie trojstrunovej violy, ktoré vytvára hutné harmonické triády a tie sa vo veľkej miere podieľajú na charakteristickom zvuku ľudovej hudby šaría. Inštrumentálnu skladbu ľudovej sláčikovej hudby v Šariši dotvárali v období 60. až 80. rokov 20. storočia tzv. zmiešané kapely s doplnením nástrojov - klarinet, saxofón a bubon.
Ľudovú súborovú hudbu Horného Šariša aj dnes dokonale reprezentuje viacgeneračná hudobná rodina Žoltákovcov z obce Raslavice. V druhej polovici 20. storočia ľudová kapela Martina Žoltáka, neskôr ľudová kapela Štefana Žoltáka. V súčasnosti túto ľudovú hudbu vedie primáš (koncertný majster) Jozef Žolták ml. Nástrojové zloženie: husle - Jozef Žolták ml., brač - Jozef Žolták st., Kontrabas - Štefan Žolták, akordeón - Marek Žolták, klarinet - Štefan Žolták. Toto ľudové pásmo dlhé roky sprevádzalo detskú folklórnu skupinu Raslavičan z obce Raslavice a folklórnu skupinu Partizán, neskôr folklórnu skupinu Šariš z Bardejova.
V Świdnickom chotári pred 2. svetovou vojnou, ale aj v povojnových rokoch pôsobilo množstvo sláčikových kapiel, ktoré boli súčasťou spoločenského života vidieckej komunity. Tanečnými príležitosťami, pri ktorých sa hrala tradičná ľudová hudba, boli tanečné zábavy – hudba, svadby a pod. V tabuľke nižšie sú uvedené základné informácie o známych kapelách pôsobiacich v oblasti Świdnik. Z obce Šarišské Čierne pochádza rómska kapela Ferencová rodiny, ktorá často chodila hrávať s primášom (koncertným majstrom) Michalom Sivákom z Cerniny. V obci Šemetkovce pôsobila ľudová kapela pod vedením primáša (koncertného majstra) Jána Hrubého, druhým huslistom bol Peter Kovaľ, v protiútoku hral Ján Vaňko. V 2. polovici 20. storočia v obci Roztoky pôsobila sláčiková ľudová kapela pod vedením primáša Józefa Chudika st. V súvislosti s rusínskymi ľudovými kapelami okresu Świdnica spomenieme známeho primáša (koncertného majstra) z obce Krajné Bystré Jánieho Vaňka, známeho ako Bunger. Známa rodinná skupina Humeníkovcov sústredila svoju činnosť v obci Vyšný Orlík. Všetci členovia tejto skupiny boli príbuzní. Najstarším členom a zakladateľom tejto ľudovej kapely bol Ján Humeník, ktorý hrá na kontrabase. Primášom (koncertným majstrom) bol Jozef Humeník, druhým huslistom Michal Závada a v protiútoku hral Michal Humeník. Túto ľudovú kapelu založila v roku 1960 folklórna skupina Karpaťanin z Prešova.
Významným súborom okresu Sabinów boli hudobníci ľudovej kapely JančiLaci. Dlhé roky spolupracovali a sprevádzali folklórnu skupinu z obce Krivany.
V súčasnosti sa interpretácii hudobných štýlov starých vidieckych kapiel venujú tieto skupiny:
Michal Noga Band - Michal Noga je hudobník, huslista - primáš (koncertný majster), ktorý sa aktívne venuje tradičnej ľudovej kultúre. Okrem hry na husliach je aj lektorom hudobných workshopov zameraných na výučbu slovenskej tradičnej ľudovej hudby.
Ľudová kapela Radoslava Kertisa - zaoberá sa spracovaním archívnych materiálov z regiónov Šariš, Zemplín, Spiš, Awowa a Gemer. Interpretáciou herných štýlov starej ľudovej hudby chcú prispieť k zachovaniu tradičnej slovenskej ľudovej kultúry.
Ľudová kapela Žoltákovci a ľudová kapela Stana Baláža z obce Raslavice - reprezentujú miestnu tradíciu prezentáciou hudobného a vokálneho folklóru Horného Šariša.
Kontakt:
Jozef Žolták, +421919391913, Stanislav Baláž +421915951815,
opytajsabalaza@gmail.com,
V súčasnosti v tomto regióne pôsobia úspešné worldmusic kapely, ktoré vychádzajú z hudobného folklóru regiónu Šariš:
Hrdza - slovenská hudobná skupina z Prešova, ktorá hrá pôvodné piesne Slavomíra Gibartiho, inšpirované slovenským folklórom s prvkami spievanej poézie, rocku a world music.
Kontakt:
Slavomír Gibarti, Pavlovičovo nám. 6, 080 01 Prešov, gibarti@gibarti.sk, +421 907 555 150,
Mojše Band - autentická kapela reprezentujúca židovskú hudobnú tradíciu zo Slovenska. Dnes zaujíma jasné postavenie na európskej scéne vďaka inovatívnemu pohľadu na židovské dedičstvo najmä z územia bývalého Uhorska.
Kontakt:
Michal Paľko, mojseband@gmail.com, +432 903 827 057,
Hudobné a štrukturálne znaky tanečných piesní s dôrazom na ich štýlovú genézu majú schopnosť odhaliť vzťah medzi jednotlivými tancami a sprievodnými tanečnými melódiami pri rozvoji hudobného myslenia. Hudobná a tanečná kultúra regiónu Šariš sa vyznačuje ráznosťou a dynamikou a je dosť výrazne ovplyvnená novomaďarským štýlom. Tento vplyv hudobnej a tanečnej kultúry je badateľný v tancoch a piesňach nového štýlu (verbunk, čardáš). Významnou súčasťou šarišského tanečného a hudobného folklóru sú regionálne varianty polkovej melódie.
Kolesá a chorovody - patria do skupiny kruhových tancov a reťazových tancov, spájajú sa so slávnostnými príležitosťami a rituálmi: začiatok jari, začiatok leta, rozlúčka nevesty s panenstvom, veľkonočné obdobie, pôst, svadba, karneval a pod. Názvy týchto tancov v nárečí: Fendija, Hoja ďunďa, Holodar, Do haju lišečky, Branička šašom. Kruhové tance sú u neviest a vydatých žien najrozšírenejšie kruhové tance s hudobne výrazným spevom. V súčasnosti sa v miestnej komunite vytrácajú chorovody a kolesá. Najstaršie generácie žien žijúcich na Šariši ich stále vedia robiť. Stredná generácia žien, ktoré napríklad účinkovali vo folklórnych súboroch, ich interpretuje zhruba rovnako ako najstaršia generácia. V prezentácii tancov v kruhu mladej generácie môžeme vidieť, že tradícia prirodzeného pokračovania tanca je vážne narušená.
Odzemky, medzi miestnymi známy ako hajduk alebo kozák, prichádzajú v rôznych hudobných podobách po celom regióne. Tieto tance pretrvali aj v druhej polovici 20. storočia a možno ich vidieť najmä v hornatejších a vzdialenejších miestach (napr. Tichý Potok, Livovská Huta, Hrabské). Odzemok je tiež súčasťou unikátnej ovčej tanečnej drámy a pantomimickej hry ofčizdich, ktorá zobrazuje imitáciu ovčej kože. Pôvod Ofčohozdicha možno hľadať v regióne Spiša, v obciach Wierchy Lewocki. Tento stredoeurópsky unikát preslávil v regióne Šariša významný muž Ján Lazorík. Vzhľadom na scénický folklór ofčizdich sa hral za sprievodu sláčikovej hudby alebo gajdica.
Živé mládenecké tance v Šariši sa vyznačujú živým charakterom s využitím motívov skoku, valašky a stretu opätkov. Názvy týchto tancov v nárečí: olafska, terkač, medzvecka, bašistofska. Táto skupina tancov zahŕňa mužské skokové vstupy pred začiatkom starých párových tancov.
Staré parné tance - na ich označenie prevládajú názvy krucena a to šafľik. Pre tanec krucena je charakteristické predspievanie tanečníka, vedenie v pároch, číslovanie v rôznych pároch a točenie proti smeru hodinových ručičiek. V prípade tohto druhu tanca je podstatný špecifický hudobný sprievod. To isté platí aj pre šafľik.
Nové štýlové tance - verbunky (náborové tance) sa v Šariši zachovali vo viacerých zaujímavých, pomerne stabilných podobách. Ide o mužské skupinové tance v kruhu, pričom agilný vedúci tanca ich riadi vydávaním príkazov. Obsahujú rozhodné, silné tanečné motívy a motivačné povely pre chôdzu, udieranie a skákanie spojené s úderom a tlieskaním. V minulosti sa v ich prirodzenom prostredí tieto tance interpretovali oddelene, nie postupne. Do skupiny kruhových tancov patria tieto tance: maďar s fogašom, solomaďar, bačistovska / bašistovskaamarhaňska. Dôležitým faktom je, že náborové tance v krúžku z obce Raclavice sa v procese rozvoja tanečného folklóru zlúčili do tzv. tanečný cyklus. Z nich len bašistovskaja má farbu, ktorá nie je typická pre recruiterov. Všetky tieto druhy tancov sú charakteristické pre región Šariš. Táto suita tancov má výrazne osobitú a miestne ustálenú podobu.
Maďar s fogašom - náborový kruhový tanec s vedúcim - maďar je nárečový názov mužského kruhového tanca s veliteľom pochádzajúci zo severovýchodného Šariša na Slovensku. Tancuje sa v kruhovej forme a pri tanci sa interpretujú regrútske piesne s tým spojené. Dôležitým aspektom kruhového maďarského náborového tanca je jeho hudobno-tanečný záver, tzv - fogaš. Svoju statočnosť dokazujú účinkujúci improvizáciou na špecificky zviazaných figúrach vodcu s ozdobnými tanečnými motívmi, ktoré možno viesť rôznymi tanečnými formami (sólo, pár, kruh).
Solomaďar - používa sa v nárečí ako názov pre mužský sólový regrútsky kruhový tanec bez veliteľa. Je interpretovaný v sólovej kruhovej forme. S týmto tancom úzko súvisí špecifická hudobná melódia.
Marhaňska - používa sa v nárečí ako názov mužského kruhového tanca s veliteľom. Tanečníci čelia kruhu, tanec má stálu kruhovú formu a hravú funkciu. Dominantnými zložkami tohto kruhového náborového tanca v kruhu sú tieto povely: Marhaňška !, Ras !, Po dva ras !, Za ucho !, Za kamarátmi !, A za nos !, A za kris !, Za pľeco !, Za druhe !, Pohrožic! , A s nošku !, A s kamarátom !, Kučaci !, Kúp!
Figúrky, ktoré majú svoje mená a poradie, sa dajú meniť podľa vedúceho tanečníka, ktorý sa podobá na určitého veliteľa.
Tance nového štýlu - čardáše (czardasze) z regiónu Šariš patria do skupiny čardas, ktoré vychádzajú z miestneho starého parného tanca krucena. To znamená, že interpretácia využíva rovnakú tanečnú štruktúru a motívy ako tanec krucena, s pridaním jediného alebo dvojitého kroku vedľa namiesto počiatočného vedenia páru. Tancujú rýchlo / rýchlo a ich najobľúbenejší názov v nárečí je čardaš.
Folklórne spoločenské tance - do tejto skupiny patria tance nového štýlu, tj polky, mazurky, valčíky, sotyš. Ide o tance s pevnou formou a štruktúrou. Sú interpretované na špecifickú melódiu. Poľky (mojše, meperka, čeranapoľka, ruskapoľka, chladená a pod.).
Príklady:
Autor textu: M. Sabol
V skupinovom speve je viachlasný prejav.
Spevácke skupiny
Prihlásiť sa
