Šariš (Szarysz)
https://www.youtube.com/watch?v=bMGKse22zzo

Rituály, rituály a obrady.

Karneval je vo všeobecnosti bezstarostné a zábavné obdobie. Fašiangové zvyky v Bardejove sú úplne iné ako na iných miestach. V súvislosti s fašiangovou zábavou bol v minulosti rozdiel medzi sedliakom a remeselníkom. Ľudia sa schádzali vo veľkej sále mestského úradu, neskôr vo väčšom hostinci. Dnes sa akcia koná na Radničnom námestí. Zábava začala v nedeľu ráno a skončila nasledujúci piatok a sobotu. V Bardiowe prežil ešte jeden, jemnejší, zaujímavejší a jedinečný spôsob trávenia karnevalu. Taký je zvyk vivodzeňe kačura. Túto hru kedysi vymysleli roľníci. Karneval trvá od Zjavenia Pána do Popolcovej stredy. Bol to čas priadky, zabíjačiek a svadieb. Sprevádzali ich zábavy a karnevalové prehliadky maskár. Vrcholom fašiangov v Bardiowe bol posledný tanec na miestnom sedliackom plese, ktorý sa nazýval vivodzeňe kačura. Tento tanec organizoval Kačur, šikovný, dobrý tanečník a vtipný mládenec, ktorý vtipkoval a udržiaval dobrú náladu. Pôvodná tradícia kačurovského sprievodu je typická len pre Bardejov. Vivodzeňim kačura si pripomínajú koniec fašiangového obdobia, ktoré sprevádza skvelá zábava s neopakovateľnou atmosférou a vystúpenia folklórnych skupín Szari. Jeho súčasťou je aj tradičná zabíjačka – ľudový sprievod pod vedením bardejovského kačura.
Kontakt:
Referát kultúry Magistrátu mesta Bardejov, Radničné námestie 21, 085 01 Bardejov, +42 154 472 30 13, bardejov.cultura@gmail.com, https://youtu.be/8K5eFn5mEh4, https://youtu.be/ORuW -VCSjmE

Tradične posledný fašiangový utorok popoludní sa v Prešove lúči s fašiangovým obdobím. Obdobie plesov, zábav, diskoték a karnevalov symbolicky ukončí v predvečer Popolcovej stredy kultúrny program a pochovávanie basy. Toto podujatie s nevšednými maskarami, tradíciami a folklórnymi zvykmi, s veľkolepou ľudovou zábavou, ale aj fašiangovou zabíjačkou nesie názov Fašiangovanie. V utorok pred Popolcovou stredou sa v metropole šaría končia fašiangy oslavami, počas ktorých si obyvatelia Prešova pripomínajú fašiangové zvyky. Fašiangy sú spojené aj s dobrým jedlom. Týmito tradičnými jedlami sú šišky, fánky, pampúchy, rôzne záviny či prasacie špeciality. Rozsiahly program zahŕňa okrem zabíjačky aj ochutnávku špecialít, fašiangový sprievod maskár, oslavu ľudových kapiel a skupín, fašiangový program na pódiu, domáce fašiangové pochúťky, stánky s občerstvením a promenádu vyzdobenú fašiangovými maskarami. Fašiangy v Prešove sú súčasťou série kalendárnych zvykov, ktoré už tradične vnášajú do prešovských ulíc atmosféru typických slovenských zvykov. Fašiangovanie (fašiangové šialenstvo) urobí symbolickú bodku za veselým obdobím fašiangov.
Kontakt:
Oddelenie kultúry a cestovného ruchu, Jarkova 26, maria.andrascikova@presov.sk, +421513100547, +421 (0) 915 237 489, https://www.youtube.com/watch?v=bMGKse22zzo&feature=emb_title

Podujatia, fašiangové fašiangové slávnosti v regióne Šariša sa dodnes organizujú v rôznych mestách a obciach. Charakterizuje ich sprievod maskár, predaj jedál a nápojov a vystúpenia miestnych folklórnych skupín. Tieto podujatia sa organizujú v obciach Veľký Šariš, Hanušovce nad Topľou, Kamenica, Sabinov, Krivany, Kobyly.
Bežnou praxou v regióne Šariša je veľkonočný dyngus, tzv oľivačka, obľivačka, oblievačka dievčat a žien, ktorá sa koná na Veľkonočný pondelok. V súčasnosti je dyngus dyngus doplnený o bič s prútom alebo posypanie voňavkou. Po týchto aktivitách nasleduje občerstvenie, rozdávanie chlapcom peniazmi, čokoládovými vajíčkami, či alkoholom pre dospelých mužov. Veľmi rozšíreným zvykom v Sariši je oslava rôznych skupín chlapcov z folklórnych skupín v sprievode harmonikára alebo kapely (saxofón, akordeón, bubon). Viac tu: https: //youtu.be/e5rDXDUwjAU

Svadby patria k živým rodinným zvykom šariša. „Svadobné obrady už nie sú tým, čím bývali. Kedysi bola svadba týždeň a každý deň boli nejaké oslavy. Prvý deň išli do kostola, ďalší k ženíchovi, potom k neveste, na štvrtý deň ich pokrstili a potom nevestu balili, až kým sa nestala nevestou“ (Viera Feglová). Pár dní pred svadbou, tzv pirkovini. Ide o stretnutia dievčat a mladých mužov, pri ktorých dievčatá balia pierka svojim frajerom. Súčasťou celej akcie je párty s kapelou / hranie hudby, tanec, spev a pitie alkoholu. Súčasťou svadby vo vidieckom prostredí sú nárečové mená nevesty čepeňe, čepena, čepeňie. Toto je znak prechodu z panenstva do stavu vydatej ženy. Symbolom toho je nasadenie čelenky nevesty sprevádzané spevom starostlivo vybraných piesní. V súčasnosti táto činnosť neprebieha izolovane v samostatnej miestnosti ako kedysi, ale priamo pred všetkými účastníkmi svadobnej hostiny. Poriadne kapitály a špeciálne pripravený scénický program dnes predvádzajú miestne folklórne súbory alebo skupiny nadšencov, mladých ľudí – nevydatých žien, tak ako v minulosti.
Kontakt:
PARTA - svadobné čepčenie Košice, Prešov, +421907306091, cepcenie.kosice@gmail.com
Svadobné fragmenty Raslavičan, +421 917 736 517, svadnianefragmenty@gmail.com, http://www.raslavican.sk/svadarzenia-fragmenty/?fbclid=IwAR3QRpcrITZq8qHqTIhP6eaQjc_phgy_Y6_Y6

Typickým svadobným zvykom v Šariši sú družbovia, ktorí tancujú okolo fľaše zvanej fľaškovitaňec. Ide o agilný tanec interpretovaný v kruhu, ktorý má improvizačný, živý charakter. Viac tu: https://youtu.be/rqLV8wrGsb4

Púť do Gaboltova je osobitým prejavom duchovnej kultúry Šariša. Gaboltov je najvýznamnejším pútnickým miestom Košickej arcidiecézy a poznajú ho katolíci z celého Slovenska. Pútnické miesto Gaboltov je po stáročia známe najmä úctou k Panne Márii Karmelskej a tradíciou sv. Pozdravujem. V súčasnosti sa púte konajú túto sobotu a nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej, teda po 16. júli. Pri tejto príležitosti prichádza do Gaboltova množstvo pútnikov takmer z celého Slovenska, z ktorých mnohí cestujú pešo.
Kontakt:
Rímskokatolícky farský úrad, Farnosť Gaboltov, Gaboltov 28, 086 02 Gaboltov, +42 154/47 94 133, www.gaboltov.rimkat.sk, gaboltov@rimkat.sk, https://www.youtube.com/watch?v= Pj3eDG0hFr4

Typickým prejavom duchovného života vo vidieckom prostredí Šariša bola dnes vzácna pieseň. „Ľudová pieseň šaría z oblasti šaría, nedajbože, sa nikdy nestratí. Je vtipná, špecifická, šibalská. Mohli by ste ju počúvať celé dni a noci, chytí vás za srdce a keď opustíte tento krásny Sariš, sľubujete, že nie o rok, ale o týždeň sa k týmto krásnym ľuďom vrátite, pretože očaria každého, má oči, ktoré vidia, uši, ktoré počujú a srdce, ktoré miluje ... “. (Martin Benka).

Zvyky, v ktorých zohrávali dôležitú úlohu zelené stromy, sa dnes bežne nazývajú májovské stavanie. V súčasnosti túto tradíciu udržiava najmä rusínske obyvateľstvo vo vidieckom prostredí. Máje / stromy stavajú mládenci pred domami, kde bývajú panny. Stavbu májov navyše udržiavajú obce, ktoré stavajú máje pred pohostinstvom, na križovatkách, vonku alebo pred obecným úradom. V minulosti na Slovensku dominovala výstavba májov v predvečer 1. mája a vyraďovanie sa realizovalo v posledný májový deň. Stavanie májov bolo spojené so zábavou, spevom a tancom. Viac tu: https://youtu.be/hi6Qjh9oOkI, https://youtu.be/l5o24gAnmg4

Letný slnovrat je obdobím, kedy v ľudovej tradícii dominoval oheň. Verilo sa, že očisťuje a posilňuje zdravie. Významným dňom spojeným s ohňom je sv. Jána – 24. júna. Pálenie watry sa v niektorých častiach Šariša na vidieku zachovalo dodnes. Túto akciu (podujatie) väčšinou organizuje mládež z obce, futbalové kluby alebo vidiecky dobrovoľný hasičský zbor. Počas fajčenia vody sa mladí ľudia rozprávajú, konzumujú a v neskorších hodinách spievajú ľudové piesne. V minulosti sa verilo, že kto preskočí svätojánsku oblátku, nemusí sa v nasledujúcom roku báť smrti. Viac tu: https://youtu.be/Suwb0pZSgv4

V júli a auguste sa na Slovensku, v bohatých úrodných nížinách, na veľkostatkoch a farmách oslavovali Dožinky. Pravdepodobne sa vyvinuli z pohanských rituálov, ktorými ľudia ďakovali prírode za úrodu. V meste Bardejov na Radničnom námestí sa už dlhé roky organizujú Dožinkové slávnosti. Organizujú sa pod patronátom kultúrnej organizácie Hornosarišského osvetového strediska Prešovského samosprávneho kraja v Bardiówe. Viac tu: https://youtu.be/xuBwblzDswg

Pre každú oblasť Slovenska sú typické iné zvyky či tradície, ktoré vyplývajú z regionálnych rozdielov, ale aj mentality. Najväčšou pýchou Šariša sú: Slávnosti Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku (Slávnosti Rusínov a Ukrajincov vo Świdniku), Rusínsko-ukrajinské piesne v Bardejove a Rusínsky festival. Najvýznamnejším podujatím, oslavou hornošedého arktického folklóru, ktorú organizuje obec Raslavice, sú Šarišské slávnosti piesní a tancov. Týmto veršom sa niekedy oznamovalo všetkým obyvateľom a záujemcom, že v Raslaviciach sa bude konať Sivý festival piesní a tancov:
“Po roku ticha, Šarišske slavnosci! / „Po roku ticha sa oslavy v Sariye!
V Raslavicoch budú tradičné slávnosce / V Raslaviciach opäť tradičný festival,
možno že ho pridám i Vám dajaké, / možno k vám prídu aj hostia,
hutorja vo vškoľe učiteľe dzecom. / v škole hovoria učitelia deťom.
I v rozhlaše ti škriča ku šiským ľudzom: / A v rádiu kričia aj všetkým ľuďom:
Domi vičiscice, vimaľujce ploti, / upratať domy, natrieť ploty
Za oblakoch dávaj najkrajšie robi, / ukáž najkrajšie roboty do okien
ňej valal vipatra jak za starodavna / nech dedina vyzerá ako stará
pretože tu tradícia oddavňučka davna.“/ pretože je to tradícia oddávna. "

Úspech folklórnej skupiny Raslavičan, jej dobré meno na Slovensku a veľký záujem o zachovanie ľudových piesní, tancov a zvykov pre ďalšie generácie obyvateľov obce Raslavice podnietil po roku 1968 z iniciatívy okresného predstavenstva Matiky slovenskej (Macierz). Słowackiej) v Bardive a jej vtedajšieho predsedu a zakladateľa Kaľavského metóda, aby sa Raslavice stali miestom konania festivalu Hornošarišských piesní a tancov.
Kontakt:
Súčasnosť Raslavice, Hlavná 154/30, 086 41 Raslavice, + 421- (0) -54-488 2098, info@raslavice.sk, https://www.youtube.com/watch?v=EhVluoCr-2Y, https: //www.youtube.com/watch?v=Ks0yEBEX38M

Víkendová oslava tradičnej ľudovej kultúry Hornotoryský folklórny festival Jána Lazoríka je dnes už koncom augusta festivalom, ktorý každoročne priláka množstvo milovníkov scénického folklóru. Dvojdňový festival čerpá aj z iných žánrov. Počas folklórneho festivalu vystupujú v amfiteátri pod holým nebom miestne a regionálne kapely.
Kontakt:
Obec Krivany, Záhradná 46, 082 71 Krivany, +421 915 981 834, starosta@krivany.sk
https://youtu.be/IFa5WGt6YpU

Dzvihaňe pre gazdovský dvor je veľmi ojedinelý a archaický zvyk, ktorý sa zachoval dodnes. Aj keď veľmi zriedka, v Hornom Šariši, v obciach Nižná a Vyšná Voľa, vysadzujú mládencov pri hre v komunitnom dome. Býva zvykom, že mládenci uvedú chlapca do mládeneckého stavu. Potvrdzuje to nielen dzvihaňim, ale aj ochutnávka pálenky.

V minulosti bol 24. december sviatkom zimného slnovratu, neskôr prevládla kresťanská tradícia narodenia Ježiša Krista. Najvýznamnejší deň bol - Viľija, Vilija, Posnydzeň, Svjatyvečur (Štedrý večer, Pôstny deň, Svätý večer). Vianoce podľa cirkevného kalendára trvajú periodicky od 24. decembra do 6. januára. Bohaté a obdivuhodné vianočné zvyky mali zabezpečiť úspech v budúcom roku. Symbolom blahobytu bol štedrovečerný stôl. Šarišská štedrovečerná večera sa takmer v každej rodine začína modlitbou a pomazaním všetkých členov rodiny medom. Vianočné koledy pošpivaňu mladých slúžok je bežné spievať vo vidieckom prostredí na Šarišský podvečer. Veľkým zážitkom je príchod Betlehemov (vianočných koledníkov s betlehemom). Viac tu: https://youtu.be/2nMnEsOSdZg

Najčastejšími predstaveniami ľudového vianočného divadla sú vystúpenia koledníkov s betlehemským betlehemom či betlehemskou hrou, v Sariši tzv. jasľičkovaňe. Vo viacerých variantoch spracúvajú biblický príbeh o narodení Pána. Boli vytvorené v stredoveku z cirkevných zobrazení. Základ predstavenia je všade rovnaký. Základnými postavami sú anjel s betlehemom, juhasi - Fedor a Stacho, starí pastieri - pastier a Starý, Kubo (múmia dedko v barančine s kožušinkou vytočenou von). Počet postáv vystupujúcich v predstavení v jednotlivých oblastiach Slovenska kolíše od 3 do 7, ich funkcie a mená sú variabilné. Pôvodne boli pastieri oblečení do bielych košieľ s prepásanou stuhou, neskôr do tradičných vianočných krojov. Na hlavách mali čákov v tvare kužeľa, valca a šiltu, v rukách držali palicu, palicu, bunoš, osekanec, ktorým búchali o zem na rytmizáciu vystúpenia. Betlehemy postupne obchádzali všetky domy obce, hrávali aj v okolitých obciach, najmä ak predstavenie dávalo možnosť zárobku. Viac tu: https://youtu.be/u3ZfHbjJeuk

Vďaka mnohým zábavným udalostiam a príležitostiam je Silvester posledným dňom v roku, ktorý sa javí ako živá, inovatívna forma osláv. Vo vidieckom prostredí má Nový rok tradíciu vinohradníctva v nárečí vinčovaňa.
"Vinčujuvam, vinčuju na totNovyjročok, / blahoželám ti k tomuto novému roku,
aby ste mali, iščiveceditočok, / aby ste mali ešte viac detí,
Iščivamvinčujú na totNovyjročok, / blahoželám vám k tomuto novému roku,
žeby vam drobol z pecapravyjbočok, / aby vám z pece vypadla pravá "slaninka",
od chyži pravej strany, / od chaty po pravej strane,
žeby vamnebyladivka na rik sama!“/ že by tvoja panna nebola ani do roka sama! (Chmeľová, 1991)

  • Silvester - vinič v nárečí (po vinčovaň).
  • Fašiangy (vivodzeňe kačura, fašiangové svine - fašiangovanie, šišky-šišky, fánky (faworki), pampúchy, rôzne záviny - rolády.
  • Śmigus Dyngus, tzv oľivačka, obľivačka, oblievačka dievčat a žien na Veľkonočný pondelok.
  • Svadby - okepiny (čepeňe, mládenci tancujú okolo fľaškovitáňca).
  • Máje - stromy, ktoré stavali mládenci pred domami, kde bývajú panny.
  • Watra na sv. John.

čo si pozrieť


Výrobok