Zemplín – Hrad Čičava

Zrúcanina hradu Čičava stojí na kopci s nadmorsko výškou 225 m n. m. nad časťou Podčičva. Hrad bol pravdepodobne postavený v rokoch 1309-1316 a bol centrom veľkého šľachtického panstva. Bola to strážna pevnosť na priesmyku s názvom „Brána Poľska“, pretože z jej múrov bolo možné kontrolovať cestu vedúcu na hlavnú obchodnú cestu s Poľskom. Pôvodne to bol malý hrad s vežou a nádvorím nepravidelného tvaru, ktorý bol chránený múrom. Na nádvorí stál trojposchodový obytný palác. Koncom 15. a začiatkom 16. storočia bol dôkladne prestavaný a opevnený, aby odolal prípadnému útoku poľských vojsk, ktoré na konci 15. storočia vtrhli do Stropkova, kde spôsobili značné škody. Hrad bol obohnaný kamenným múrom, bola postavená okrúhla bašta na stráženie vstupnej brány a veľká delová bašta nad strmým svahom v smere Ondavy. Ochranu opevnenia zo severozápadnej a juhozápadnej strany zabezpečoval dodnes viditeľný systém jarkov a valov. V tom čase boli na nádvorí stajne, stodoly, kôlne a sýpky. Význam hradu vzrástol v 16. storočí, keď sa v ňom konalo zhromaždenie zemplínskych županov (teda hlavných predstaviteľov daného obvodu). V tom čase bol na hrade vytvorený župný archív, ktorý čiastočne vyhorel v roku 1527, keď hrad dobyl a vypálil uhorský kráľ Ján Zápoly. Po tejto udalosti bol hrad prestavaný a dodatočne opevnený. Pri tejto prestavbe boli použité nové formy renesančného stavebného umenia. Napriek výstavbe ďalšieho opevnenia bol hrad opätovne dobytý v rokoch 1684 a 1704. Poslednou ranou pre hrad bol príchod cárskeho vojska v roku 1711, kedy bol úplne zničený a odvtedy chátral. Až v roku 2014 sa miestna skupina nadšencov zaviazala prestavať hrad a dať mu nový život.

V 16. a 17. storočí bola v hradnom archíve takzvaná Kniha lží a luhárov, známa na celom Slovensku ako „Čičavská kniha“. Vedľa mien klamárov boli do nej zapísané všetky možné i nemožné lži a nepravdy. Vďaka tejto knihe vzniklo známe slovenské príslovie: „Aj toto by sa malo zapísať do Čičavskej knihy“.