Bazilika svätého Jakuba v Levoči

Chrám pochádza zo stredoveku. Stavba bola začatá za uhorského kráľa Karola Róberta (1307 – 1342) a dokončená pred rokom 1370. Dnešná sakristia je postavená na základoch z 13. storočia. V gotickom interiéri pokrytom klenbami práve z toho obdobia sa nachádza 18 gotických, renesančných a barokových oltárov. Po návšteve kráľa Mateja Korvína v roku 1474 bol kostol intenzívne vybavovaný novými hlavnými aj bočnými oltármi. Prispel k tomu hospodársky rozvoj mesta a z toho plynúce príjmy.
Kostol sv. Jakuba má tri lode. Na stenách sa nachádzajú trojdielne gotické okná, vyplnené rôznymi štvor a trojlistovými kružbami. Klenby sú krížovo-rebrové. Strop spočíva na 12 stĺpoch (podobne ako Cirkev na 12 apoštoloch). Pôvodne sa do kostola  vchádzalo cez päť portálov – symbol piatich Kristových rán. Nad južným portálom je gotická rozeta. Ku kostolu priliehajú dve pavlače: južná s hviezdicovou klenbou a severná, ktorá po prestavbe dostala rebrovú klenbu.
Najznámejším prvkom interiéru kostola sú oltáre. Hlavný oltár sv. Jakuba apoštola je najvyšším gotickým oltárom na svete (18,62 metra – 60 levočských stôp). Vznikol v ateliéri Majstra Pavla z Levoče a on sám je pravdepodobne jeho autorom. Mimoriadne cenné sú okrem oltárov aj niektoré samostatné kostolné plastiky. Socha sv. Juraja na koni kópiou zabíjajúceho draka v kaplnke Eulenbacha pochádza z obdobia okolo roku 1515 a je tiež dielom Majstra Pavla. Jednou z najstarších plastík je Ukrižovaný z polovice 14. storočia, umiestnený pred hlavným oltárom. K ďalším pamiatkovým prvkom interiéru patrí organ zo 17. storočia, kedysi najväčší v Uhorskom kráľovstve, kazateľnica z 18. storočia, vyrezávané lavice z 15. a 16. storočia, bronzová krstiteľnica zo 14. storočia a početné epitafy (14. – 18. storočie). Na stenách chrámu sa na niektorých miestach zachovali maľby zo 14. – 15. storočia.
Chrám ako súčasť komplexu Levoča – Spišský hrad a súvisiace kultúrne pamiatky je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.