Ak chceme vidieť, ako vyzeralo haličské námestie pred rokmi, stačí ísť na sever cez malebné údolie Sanu do Mrzygłodu. Na mieste uvidíme rozsiahle námestie, ktoré je zo všetkých strán zastavané drevenými domami.
Domy okolo námestia smerujú svojimi štítmi do námestia a každý má dve okná v štítovej stene. Strechy sú prevažne sedlové, so širokými odkvapmi. Pod debnením sú schované zrubové konštrukcie. Za domami sa nachádzajú dlhé a úzke dvory. Podobné domy nájdeme pozdĺž ulíc vychádzajúcich z námestia.
V roku 1424 získal Mrzygłód mestské práva od kráľa Władysława Jagiełła. V súlade s magdeburským právom bolo v tom čase vytýčené obdĺžnikové námestie, z ktorého rohov sa tiahnu ulice. Špecifikom je, že cez námestie šikmo preteká kameňmi lemovaný potok Iłna. Rozdeľuje námestie na dve samostatné oblasti spojené mostíkom.
Pamiatkou po kráľovi Jagiellovi je pomník panovníka vedľa školy a kostola, ktoré založil, kostol stojí na okraji zástavby obce. Pôvodne bol gotický, dnes má barokovú výzdobu. Je obohnaný kamenným múrikom, vedľa neho je paravánová zvonica. Z gréckokatolíckej cerkvi a židovskej modlitebne zostali len zvyšky. Žiaľ, nezachovala sa radnica, ktorá zhorela pri požiari v 19. storočí.
Mrzygłód je typickým príkladom dnes ospalého mestečka, ktoré už stratilo svoju slávu. Mrzygłód prišiel o svoje mestské práva v roku 1950.
24h
Prihlásiť sa
pridať
