Nikiforov hrob

Nikifor žil sám, v chudobe, väčšinu života ho považovali za mentálne postihnutého. Hovoril nezrozumiteľne a nezreteľne. Bol pohltený maliarskou vášňou. Na sklonku života bol vo svete oceňovaný a uznávaný ako vynikajúci naivný maliar.

Nikiforovu tvorbu objavil v r. 1930 ukrajinský maliar Roman Turyn, ktorý ju prezentoval poľským a ukrajinským maliarom, „kapistom“, ktorí sa zdržiavali v Paríži. Nikiforove obrazy vzbudili ich obdiv, pozornosť venovali predovšetkým bezchybnému narábaniu s farbami. Nadšené názory umeleckej obce však nezmenili nepriaznivý postoj k jeho tvorbe – naďalej pre svoje diela nenachádzal kupcov a pochopenie pre svoje umenie.

Od r. 1960 až do smrti sa o Nikifora staral Marian Włosiński, maliar z Krynice. Obetoval pre neho svoj talent a vytvoril mu podmienky na prácu a život a po Nikiforovej smrti sa postaral o zachovanie jeho diela.

Nikifor Krynicki zomrel v nemocnici pre chorých na tuberkulózu (v súčasnosti Dom sociálnej pomoci) vo Foluszu pri Jasle. Pochovali ho v Krynici.

V r. 1995 bolo v Krynici otvorené múzeum – Múzeum Nikifora – Galéria umenia Romanówka, pobočka Oblastného múzea v Nowom Sączi. Bez preháňania sa dá povedať, že Nikifor sa stal najznámejším „veľvyslancom Krynice“ vo svete. V posledných rokoch vyrástol na hlavnej aleji vedúcej na promenádu ​​pomník, na ktorom je maliar sediaci na múriku so štetcom v ruke – presne v takej póze, v akej zvykol, keď žil. Podobný pomník nájdeme aj na námestí vo Ľvove.

Hrob Nikifora Krynického, vlastne Epiphaniusa Drowniaka, sa nachádza na miestnom cintoríne na ul. sv. Włodzimierza. Na Nikiforovom hrobe na krynickom cintoríne sú dva nápisy: „Nikifor Krynicki“ v latinke a „Epifanij Drowniak“ v azbuke.