wieś Čičava

Najstarším písomným dokladom súvisiacim s Čičavou je listina kráľoviča Štefana (narodeného 1239), brata sv. Margity, syna kráľa Bela IV. a budúci uhorský kráľ Štefan V. uvádza majetky, ktoré dal šľachticovi, správcovi kráľovských koniarov, neskôr aj správcovi kráľovských kuchárov a uhorskému palatínovi, majstrovi Rajnoldovi (zakladateľovi rodu z Rozhanoviec, t. j. Rozgoňovcov).

V dokumentoch z 13. – 14. storočia sa vyskytuje len pod názvom Čičva.

Čičava bola panská dedina. Z roku 1363 existuje záznam, podľa ktorého sa v okolí hradu nachádzali tri obce s menom Čičava: Veľká, Vyšná a Stredná. Veľká Čičava je pravdepodobne totožná so súčasnou dedinou Čičava, ktorá sa nachádza asi 10 km pešej prechádzky od zrúcaniny hradu Čičva, ktorý bol dejiskom mnohých významných historických udalostí.

Dnešná obec Čičava je od 10. júna 2007 partnerom Nowého Żmigrodu v poviate Jasło. Pýchou obce je činnosť občianskeho združenia Kňahinka, ktoré sa stará o miestnu tradíciu a folklór.

V strede obce sa nachádza malý gréckokatolícka farská cerkov – cerkov sv. Kozmu a Damiána a vedľa cintorín. Nevieme presne, kedy bola farnosť Čičava založená, vieme len, že kostol je veľmi starý. Je dosť možné, že počas bojov protestantov s katolíkmi tu mohli byť kalvíni. V roku 1749 žilo v Čičave 111 gréckokatolíkov, deväť rímskokatolíkov a 35 detí. V roku 1806 žilo v Čičave 190 gréckokatolíkov, osem „hebrejcov“ a nebolo rímskokatolíkov.

V obci pôsobí firma Martina Janočka, ktorá vyrába chutné domáce pirohy http://www.domacepirohy.sk/.