Región Zemplín sa vyznačoval vysokým podielom lúk a pasienkov a bol dôležitou poľnohospodárskou oblasťou. V severnejších oblastiach sa pestovala predovšetkým pohánka, ovos a zemiaky. Na juhu sa pestovala aj kukurica, tabak a cukrová repa. Z priemyselných rastlín sa pestovala predovšetkým konopa. Na Východoslovenskej nížine (Nizinie Wschodniosłowackiej) sa poľnohospodárstvo vo väčšom rozsahu objavilo až na začiatku 19. storočia, keď v tejto oblasti začali melioračné práce, ktoré zmenili štruktúru vodného hospodárstva v oblasti. V tej dobe sa stalo významným pestovanie obilnín. Predtým boli tieto oblasti opustenými pôdami kvôli tamojším močiarom a bahnám. Miestne obyvateľstvo žijúce v týchto oblastiach konzumovalo vodnú rastlinu rastúcu v mokradiach, ktorej názov je kotvica plávajúca – slúžila na výrobu múky a pečenie chleba. V tejto oblasti sa vďaka veľkému počtu lúk a pasienkov rozvíjal aj chov dobytka a koní.
V zemplínskom regióne silnému rozvoju miest a obchodu bránili vládnuce feudálne rody v regióne. Treba tiež poznamenať, že remeselná výroba tu bola oveľa menej rozšírená ako v západných oblastiach. Medzi najrozvinutejšie strediská remesiel na Zemplíne patrili mestá Humenné, Stropkov a Michalovce. Najrozšírenejšími remeslami bolo krajčírstvo, hrnčiarstvo, ako aj tkáčstvo a garbiarstvo. Obľúbené boli aj obuvnícke a debnárske cechy. Obyvatelia regiónu sa zaoberali aj ťažbou dreva, prepravou, rybolovom, včelárstvom a pálením vápna, ktoré slúžilo na bielenie chatrčí. Koncom 19. storočia bolo až 99 % obyvateľov obce Zemplínske Hámre, ktorí sa tam presťahovali z Gelníc a Margecian, zapojených do pálenia dreveného uhlia. Obyvatelia susedných dedín sa od nich naučili toto ťažké a náročné povolanie. Rybolov bol najrozšírenejší na rieke Latorica. Ľudia žijúci v údoliach riek získavali ďalší príjem zo získavania ľadu z riek, ktorý neskôr predávali židovským obchodníkom (používali ho na skladovanie výrobkov v takzvaných zimných pivniciach). Mnoho obyvateľov severovýchodnej časti regiónu (o. i. Trebišova (Trebiszowa) a Michaloviec) sa profesionálne zaoberalo tkáčstvom, ktoré sa vyznačovalo bohatstvom vzorov. Zemplínski remeselníci sa špecializovali aj na výrobu prútia. Rómovia dobre tkali prútené koše, zatiaľ čo maďarská komunita sa špecializovala na výrobu prúteného nábytku.
V 19. storočí bol stredný Zemplín jednou z priemyselne najrozvinutejších oblastí, ale len málo ľudí si tam našlo zamestnanie. Najväčšími závodmi boli: mlyn na viachektárovom hospodárstve v Michalovciach, cukrovar v Trebišove, pálenice v Pozdišovciach, Hatalove a Humennom, zápalkáreň vo Varichovciach a rafinéria v Michaľanoch, ktorá bola postavená po uvedení do prevádzky železničnej trate Slovenské Nové Mesto - Humené - Poľsko v roku 1874 a Michaľany – Košice v roku 1873. Po druhej svetovej vojne sa priemysel zameral na spracovanie poľnohospodárskych produktov: v mliekarňach, mlynoch, pekárňach, viniciach a mäsovom priemysle.
Pozdišovce boli a sú významným centrom výroby keramiky, kde od 15. storočia predávajú svoje výrobky na európske trhy. Hrnčiarsky cech tam bol založený v polovici 18. storočia a vyvíja sa dodnes. V roku 1950 sa v rámci hrnčiarskeho povolania zaregistrovalo 51 ľudí. V tejto dedine žije rodina Parikrupovcov, ktorej hrnčiarska tradícia trvá už 300 rokov. Na druhej strane, v obci Čertižné sa ženy špecializovali na batikované veľkonočné vajíčka vyrábané špendlíkom alebo kúskom dreva. Táto technika bola bežná aj v oblasti Medzilaboriec. Pozoruhodné sú tiež látky z okolia Trebišova a výšivky obyvateľov rusínskych dedín, v ktorých prevládajú rastlinné motívy. Do polovice 20. storočia vyrábali sochári v Remetských Hámroch nádherne vyrezávané rámy okien. Koncom devätnásteho storočia sa vyvinulo remeslo spočívajúce vo výrobe nádob vytesaných do dreva, ktoré na Zemplín priniesli rumunsky hovoriaci Rómovia (Bajáši), ktorí pochádzali zo Zakarpatskej Ukrajiny. Centrom tohto remesla sa stali ich osady v Budkovciach a Pavlovciach. Práve z nich sa vyrezávanie nádob rozšírila do ďalších oblastí východného Slovenska (o. i. Podhoroď , Sedliská-Podčičva, Tušice, Myslina, Papín, Udavské a okolie Veľkých Kapušian).
Oblasť na juhozápadnom svahu Zemplinských vrchov, nazývaných Tokaj je známa výrobou vysokokvalitného vína. Na Slovensku zahŕňa obce Tŕňa, Čerhov, Černochov, Bara, Viničky i Slovenské Nové Mesto. Tokajské víno sa produkovalo už v 13. storočí. Niektoré vínne pivnice sú vytesané v sopečných skalách do hĺbky 16 metrov a v obci Tŕňa, ktorá je centrom tokajskej vinárskej oblasti na Slovensku, sa nachádza až 20 km podzemných chodieb.
Prihlásiť sa
