Epická tradícia obce sa sústreďovala do ľudovej prózy. Väčšina územia Slovenska, vrátane regiónu Šariš, bola historicky súčasťou väčšieho štátneho celku a nachádzala sa mimo hlavných hospodárskych a kultúrnych centier. Aj preto sa v krajine dlhodobo zachováva vidiecky ráz a poskytuje ideálne podmienky na odovzdávanie ústnych tradícií medzi generáciami aj v rámci komunity.
Medzi rozvinuté žánre prózy v ľudovom prostredí patria rozprávky, príbehy, povesti, rozprávky a povesti, ale aj krátke slovesné tvary ako porekadlá a príslovia. Naratívne príležitosti sa objavovali počas pracovných stretnutí alebo spoločenských stretnutí, rodinných udalostí a stretnutí počas odpočinku.
Rozprávky šaría nájdete v rôznych zbierkach. Najrozsiahlejší výpravný materiál bol na Slovensku zozbieraný v rokoch 1928-1944 počas tzv wollmanovskej zberateľskej akcie. Materiál zo Šariša zozbieraný počas tohto podujatia vyšiel v 3. zväzku publikácie Slovenské ľudové rozpávky: Východné Slovensko. Viaceré príbehy zaznamenané v Šariši možno nájsť aj v publikácii Pavla Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti.
Cenným prameňom pre štúdium ľudovej slovesnosti a folklóru boli zábavníky, ktoré vznikli v polovici 19. storočia. Boli to ručne písané zbierky žiakov a študentov obsahujúce záznamy povestí, piesní, porekadiel, hádaniek, zvykov a obyčají z dedinského prostredia. Prešovský zábavník je známy z oblasti Šariša.
Ján Lazorík bol významným zberateľom tradičných slovenských prejavov slovesného folklóru v Šariši. Rozprávky, povery a povesti zozbierané v obciach Górneho Potorysia v 70. rokoch 20. storočia publikoval vo svojej publikácii Rosprafki a pripovitkirosprafkara Juraj Krankoti z Remeňína iňšichrospravjačoch, pripovitkaroch (Príbehy a podobenstvá rozprávača Juraja Krankoti z Remenina a iných narr. Päť vybraných príbehov z tejto publikácie vyšlo v ilustrovanej knihe pre deti Dzebulo tam bulo (Kde bolo, tam bolo). Kniha vyšla aj v audio verzii, v ktorej rozprávky v šarjahskom dialekte nahrali herci Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Ďalšia miestna zbierka poviedok sa volá Zazračnidzvonček (Zázračný zvon). Tento materiál bol zozbieraný v 50. rokoch 20. storočia v obci Fintice. Jozef Kolarčík-Fintický - vynikajúca osobnosť, miestny učiteľ, kantor a etnograf. Z ústnej slovesnosti rusínsko-ukrajinskej komunity stojí za zmienku 7-zväzkové dielo UkrajinskinarodnikazkiSchidnojiSlovaččina. Rôzne naratívne žánre rusínsko-ukrajinskej kultúry sú zaznamenané aj v publikácii Vyprávění a písně Rusínů z východného Slovenska s priloženým CD. Vo forme rozhlasovej hry vyšlo 10 CD nosičov s rusínskymi rozprávkami, ktoré sa ústne odovzdávali na území Šariša (nahrávané v rusínskom jazyku).
Z historických povestí v oblasti Šariša to boli napríklad povesti o Turkoch, povesti o husitoch a českých bratoch (mestá v severnej časti územia), povesti o kráľovi Matejovi a cisárovi Jozefovi II. (najmä severné mestá), ako aj aplikácie o kurucoch. Najdôležitejšou témou legendárnej tradície na Slovensku je zbojnícka tématika. Legendy o Jurajovi Jánošíkovi sa šírili po celom Slovensku, aj v Šariši, menej často o Rinaldovi Rinaldinim. V obci Cigeľka sa tradovala legenda o ukrajinskom zbojníkovi Oleksovi Dovbušovi. Mestské povesti patria medzi žánre ľudovej prózy, ktoré sa tradujú v miestnej histórii. O najväčších mestách Šariša sa tradujú povesti a k hradom v Šariši sa viažu mnohé legendy.
Medzi rozšírené naratívne žánre patrili rozprávky démonického (povereckého) charakteru, v ktorých bola kľúčová prítomnosť nadprirodzených síl. Mnohé z nich pramenia zo strachu z duchov mŕtvych a iných tajomných síl a mnohokrát boli predkresťanského pôvodu.
Prírodné živly, ako oheň a voda, boli častou témou a boli súčasťou prvkov svätcov a pripisovali im magicko-ochrannú funkciu. Uctievali sa aj pramene, studne a rieky. V ľudových reprezentáciách šarišského regiónu sa často vyskytovali aj nadprirodzené bytosti s magickou či magickou mocou - strachy - strašky, duchovia, čerti, bosorky a pod.
Mýty a príbehy (kompilácia):
Prihlásiť sa
