Bojkovia svoje osady spravidla stavali v horách pozdĺž tokov vzdialených od obchodných ciest a mestských centier. Územie, ktoré obývali, sa ťažko obrábali a tuhé a dlhé zimy znamenali, že často nemali dostatok potravy. Vďaka odvahe, tvrdej práci, vytrvalosti a schopnosti žiť v súlade s prírodou prežili v divokých a neprístupných oblastiach Bieszczadských hôr. V Geografickom slovníku Poľského kráľovstva vydanom v rokoch 1880–1902 nachádzame nasledujúci záznam: „Prečo bolo toto pohraničie osídlené oveľa neskôr a až potom muselo byť osídlené […]. Pôvodní obyvatelia vtedy nemali potrebu, mali dostatok úrodnej pôdy v dolinách, presúvať sa do nevyužívaných hôr. Pretože náš ľud nemal odvahu bojovať proti prírode […]”.
Ako potomkovia valašských pastierov rozvíjali špecializované vysokohorské pastierstvo (salašníctvo). Na lúkach a pasienkoch sa pásli voly, kravy a ovce, v lesoch sa pásli ošípané a kozy. Je zaujímavé, že Bojkovia sa nepriučili chovu koní až do 19. storočia, pričom ako ťažné zvieratá boli používané voly.
Pre týchto bieszczadských goralov bol dobytok hlavným zdrojom príjmu. Obchodovali živým tovarom na jarmokoch v Lutowiskach, Baligrodzie, Smorze, Turce i Skole.
Samotné pastierstvo však nestačilo na prežitie v drsnom podnebí Bieszczad. Bojkovia museli využiť všetko, čo im okolitá príroda ponúkala. Preto sa okrem iného zaoberali aj remeslami spojenými so spracovaním dreva, napr. debnárstvo, vypaľovanie uhlia alebo drotárstvo. Uplatnenie našli aj v piliarskych závodoch, pivovaroch a potašiarňach (vyrábali tam potaš, t. j. uhličitan draselný). Bojkovia až do medzivojnového obdobia vyrábali bukový olej (bukvice), ktorý je dnes kuchynskou lahôdkou a dá sa ešte kúpiť v Bieszczadských horách. Pokladnica prírody, ktorou bol les, im poskytovala aj potravu: huby, bylinky, lesné plody a iné lesné ovocie.
Bojkovia žijúci ďaleko od ľudí, sa stali sebestačnými, mohli sa spoľahnúť len na to, čo si vyrobili a odchovali sami. Aby uživili rodinu, pestovali jarné odrody rastlín obilnín, z ktorých základ tvoril ovos, jačmeň a v malých množstvách raž a pšenica. Sadila sa aj kapusta, červená repa, kvaka, bôb, fazuľa a cesnak. Ľan a konope si pestovali pre vlastnú potrebu, ktoré neskôr slúžili na výrobu oleja a boli surovinou na tkanie. Bojkovské ženy si vyrábali surové plátno pre vlastnú potrebu a tiež teplé vlnené plátno z ovčej vlny. Z takto pripravených materiálov bolo vyrábané oblečenie pre celú rodinu.
Prihlásiť sa
