Dolinská skupina bola zmiešaná poľsko-rusínska skupina, čo silne ovplyvnilo každoročné rituály, ktoré sa dlho rozvíjali a zhromaždili prvky dvoch vzájomne sa prelínajúcich kultúr. V dôsledku toho sa obrady gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho ľudu stali podobnými. Na začiatku 20. storočia je viditeľné spolužitie oboch skupín. Blízke susedstvo a zmiešané rodiny znamenali, že rituály sa navzájom prelínali, čo sa prejavilo aj v spoločnej oslave. Používanie dvoch liturgických kalendárov – gregoriánskeho u katolíkov a juliánskeho u gréckokatolíkov však zachovalo rozdiely. Moderný juliánsky kalendár je oproti gregoriánskemu oneskorený o 13 dní, čo umožnilo sláviť niektoré cirkevné sviatky dvakrát.
V terénnom rozhovore s Teresou Podolak, narodenou v roku 1936 v Nowosielciach, spomína:
„V každej dedine bol iný zvyk a inak sa to spravovalo. V Nowosielciach to bol polovičný Lemko (rusín), a tieto sviatky sme slávili dvakrát, rešpektovali sme sa spolu. Oni rešpektovali našich, my ich. Takéto zvyky boli trochu zmiešané. Boli to také ruské obyvateľstvo. Mnoho manželstiev bolo zmiešaných. Oslava začala Worthy Dawn. Tieto Vianoce začali adventom, samozrejme, sv. Mikołaj mal takéto očakávania, najmä deti, pretože deti dostávali sladkosti raz do roka. Potom sv. Lucia to bol taký veštecký čas, lebo sa písalo v dňoch, aké bolo počasie od sv. Lucia až do Vianoc. Okrem toho sa dedina veľmi bála bosoriek, bosoriek a podobne. Verili v rôzne takéto povery, čarodejníctvo. Deti napísali dni do takýchto obrázkov, slnko je dážď a vietor také ohnuté stromy. A takto to pokračovalo až do Štedrého večera. A potom Štedrý večer. Bol pripravený so všetkými jeho výrobkami. Do obchodov vtedy nikto nechodil, aj tak by bola veľká škoda, keby si gazdiná išla niečo kúpiť. Aby mala na tieto Vianoce vlastné výrobky, musela celý rok behať. Szczodraki sa zúčastnil na Štedrý večer skoro ráno. Deti ráno, keď svitanie prišlo so želaniami. Len chlapci a len nebolo dovolené, aby žiadna žena prekročila prah ako prvá, lebo to bolo nešťastie na celý rok. Choróbska a to najhoršie sa mohlo stať, keď žena prvýkrát prekročila prah. Na týchto Szczodrokov čakala každá gazdiná, volali ich aj Połażniki. Tieto deti dostávali na oplátku taký upečený chlieb, aký upiekla gazdiná na Vianoce a z týchto zvyškov piekli generátory. V dedine bol hlad a deti takúto štedrosť prijali. Pretože neskôr to už nie sú peniaze. A predtým sú to buď sladkosti, alebo ovocie. Tých detí bolo veľa, a keby bolo tých gazdiniek priveľa, takéto priania by nevpustili; že v tvojej pšenici bude päta pšenice od päty po špičku tvojho nosa. A tá kopa buriny bola taká burina, že bola taká zlomyseľná, že ju nepustili. Zazneli priania: Našťastie k Vianociam na zdravie, čo si len želáte, v maštali aj v komore, daj pánboh. Že budete pestovať repu ako dreváky, pšenicu ako rukavicu a trochu hrachu. Nech vám nič neminie a vtáčie mlieko. A vyrábajú ich dodnes."
Od rána prebiehali prípravy na Štedrý večer . Vždy malo byť dvanásť jedál, bol taký zvyk, že sa vyprážalo, tak sa to podávalo takto: bol boršč s knedľou, halušky, chalupa alebo plnená kapusta s krúpami a všetko sa postilo na konopnom oleji. Všetko muselo byť rýchle, žiadne mäso. Potom krupicový jačmeň s hubami, proso so slivkami, fazuľa so slivkami, potom uhorky (vymiesené cesto vytvarované do malých valčekov so sladkým makom), sladké a sladké orechy s medom. Niektorí namiesto týchto knedlí robili normálne halušky s tou makovou omáčkou. Mama občas robila kutie, pretože to deťom chutilo. A juszka z týchto rôznych druhov ovocia. A predovšetkým to boli huby, ktoré dominovali. Ryby ako v rieke niekto chytil a ak nie sleď, niekedy kupovali solené, potom ste ich namočili a niekedy ste ich dali so smotanovou cibuľou. Navyše týchto jedál nebolo až tak veľa. Podávalo sa v dvoch miskách, takže na stole si to každý dostal z taniera alebo z tejto misy. Keď chudobní ľudia chodili a v ten deň prišiel taký chudobný, zostal na Štedrý večer. To moja mama dala panvu do komory, dedko sa umyl a oholil. Dala mi čistú košeľu a on už zostal na Štedrý večer. Tento prázdny tanier je pre takýchto chudákov. Štedrý večer začal modlitbou a potom touto cesnačkou. Symbolizovalo to, že upíri a zlí duchovia sa k nám neprilepia. Vystrašili deti, aby vás vaši nahí ľudia neprenasledovali za stodolou. Mal baktericídny účinok a odháňal zlých duchov. A samozrejme, vianočný stromček obliekali deti. A v týchto starých domoch to bola len izba a kuchyňa, tam nebolo, ľudia boli kúpení, taký vandrovník bol zavesený na strop a čo deti robili s hodvábnym papierom, to boli také ozdoby. Pavúky boli vyrobené zo slamy. U starého otca bolo zvykom, že gazda pred Štedrým večerom priniesol snop obilia s klasmi a povedal: Našťastie pre zdravie s Vianocami a ďalší snop donesie v sieni na mlátičku. Prvý by bol umiestnený v rohu, čo znamenalo, že úroda bude po celý rok. A kus železa pod stôl pre dobré zdravie. Každý musel stúpiť na čepeľ, aby zostal zdravý po celý rok. Nesmelo sa hádať, mala sa vybrať spodná bielizeň, ktorá bola vypraná z plota, lebo to znamenalo, že celý rok bude hádka, keď sa vešajú také handry. Miestnosť bola pozametaná tak ďaleko od prahu ako zvyčajne, ale naopak, pretože sa verilo, že v ten deň prišli duchovia našich zosnulých príbuzných, ale nie je známe, kde sa títo duchovia nachádzajú. Aby ich nevymetali metlou, smeti sa zbierali opačným smerom. Slama bola prinesená na zem a mama do nej hádzala orechy a deti tam pozerali a bol tam smiech. A potom, po štedrej večeri, sa lyžičky rýchlo pozbierali, aby sa kravy k sebe neprilepili. Spod obrusa bolo seno, ktoré veštilo blahobyt. Aké husté seno znamená šťastie a ak také chudobné suché seno znamená chudobu na celý rok. Dievčatá vyšli z dverí a počúvali, kde pes šteká a odtiaľ príde mládenec. Farmár nosil pre dobytok pestrú oblátku, kôň ju nedostal. Po štedrej večeri ste chodili k príbuzným a tak z domu do domu, až kým neprišlo na Pasterka. V Pasterke bol kostol natlačený pri múroch. Na Vianoce koledníci na Štefana nechodili. Bol to taký veľký sviatok a na Vianoce sa nedalo nič robiť. Len toľko, aby ste ošetrili dobytok a zjedli to, čo zostalo zo Štedrého večera a oddychu. Na takto vyčistenom stole by sa obrus vybielil a upečená kôrka by sa dala na stôl. Symbolizovalo to Ježiško.
Na sv. Štefan chodil do kostola, každý mal kostol, väčšinou ovos lebo bolo požehnanie tohto obilia a potom sa obilie držalo až do sejby. Samozrejme, chlapci hádzali ovos po dievčatách a udierali ich do tváre. Potom to kňaz zakázal. Ale bola tam aj fazuľa a hrach tak, že to bolelo. Večer prišli chlapci k dievčatám, pretože jedinou príležitosťou bolo stretnúť sa a nájsť ženu pre nejaké dievčatá. Tak privážali seno a kruto pohádzali celý dom. Ak dievča vzalo metlu a vyčistilo ju, znamená to, že bude dobrá manželka. A ak nie a len pozvaný k stolu, manželka nebude dobrá, nebude žiadna hostiteľka. A bola možnosť si zahrať, samozrejme, na stole bolo niečo napečené a chlapci mali vodku. Pivo sa zvyčajne privážalo po štvrtine piva z pivovaru Zarszyn. Hostina trvala niekedy až do rána. Nowosielce boli také zmiešané mesto, prišli k nám susedia zo Zadrożne. Pozvali ma na ruské prázdniny, keď boli u nás Traja králi. Išiel som tam ku kamarátke a jej mama išla dojiť kravy. A tam, pri kuchyni, na skrini boli miesené paličky (ako sa volali uhorky) v takej hlinenej miske a toto hovorí Janka, zober mi paličku, mama nebude kričať, keď ju vezmeš. Bola tam posteľ s predmostím, vystúpil som na toto predmostie a zobral som tieto boby, a potom prišla matka a otvorila dvere, ja som sa zľakol a celá misa s týmito cievkami spadla na zem. Miska sa zlomila, fazuľa sa zlomila a ja som z tohto Štedrého večera utiekol. Mali podobné sviatky, jedlá boli rovnaké, len kutia bola a okrem toho o nič iné nešlo. A spievali sa vianočné koledy. Pamätám si kostol v Nowosielciach. Bol tehlový a v strede natretý modrou farbou. Mama ma raz vzala do Jordánska. V rieke sa vyrezal ľad a nejaká stará mama v ovčej koži pokrčenej vzadu a do kanvice s vodou naberala a šmýkala sa a spadla do tejto ľadovej diery a tam sa roztopila. Sedliaci pribehli a vytiahli ju tam. Ale zvyky boli rešpektované. A keď prišiel náš starý otec a mal byť ruský Štedrý večer, vždy ženám hovoril, že musíte urobiť všetko, pretože zajtra je Ruska Wilija. A viem, že aj moja mama občas chodila do kostola. Počas Silvestra chodili domov so svojimi želaniami aj pôrodníci. Každopádne som išiel aj na vianočnú koledu.
Pred Veľkou nocou sa postite na Popolcovú stredu. Babička varovala deti, dostali kanvicu čiernej kávy, zrnko kávy a krajec chleba. A starší mali krajec chleba a hrniec s vodou, a to bola všetko Popolcová streda. Na vidieku ľudia vôbec jedli. Kapustnica, kyslá polievka, zemiaky s kyslým mliekom. Na Kvetnú nedeľu sa žehnali palmy z prútia, bazy a borievky. Pre chlapcov sa veľa borievok narobilo na takých paliciach a potom po obetovaní chlapci celú cestu pleskali dievčatá po nohách, boli také červené. A ak to nebolo zlé, cítila sa ešte horšie. Nechal si doma palmu na fotku, lebo keď by si prenasledoval dobytok, odišiel by si aj s palmou. A jedlo je založené na zdravom hrdle. Na Veľkú noc sa mäso jedávalo raz do roka. Každý choval prasa, alebo pre firmu. Bojovalo sa len na Zelený štvrtok, v piatok droby a údeniny. Pamätám si svojho dedka na takých falangách, takých bokoch, takých šunkách, tak voňavých a tu na Veľký piatok sa nám z tohto príspevku krútili žalúdky. Aké to bolo trápenie vidieť a nejesť. Na Veľkonočnú sobotu sa v kostole žehnala voda a oheň. Babka vytrela popol z kuchyne a vyčistila oheň od pňov v takej plechovej nádobe a oheň v piecke sa podpálil, aby nevyskočili sliepky na streche, aby nebol oheň. A celá voda bola požehnaná v plechovkách a celá domácnosť bola pokropená, trochu vody bolo naliate do studne, aby bola tiež svätá, čistá a neznečistená. A aj dobytok sa kropil. A zvyšok vody sa nechal na hlavnú nedeľu a polia sa pokropili. A predtým sa jedlo svätilo. Keď to bolo ďaleko od kostola, boli tam určené domy, kde prichádzali susedia a kňaz ordinoval. Priniesli ste koše jedla na požehnanie a pruhy. Celá tragédia bola ako remeň tak vyrastený, že ho nebolo možné vybrať z rúry. Čo sa týka pásu, ten mama rozdrvila, všetci z chaty museli odísť, aby sa nikto neponáhľal s dverami, aby prievan nezachytil cesto, alebo to nešlo. A ako hovorievala moja stará mama: musíte pohnúť rukou 700-krát, aby ste ju udržali dobre vymiesenú. Pre túto babičku bola špeciálna forma, robili si vrkoče, také ozdobné. A vždy dávala za hrsť hrozienok, aby bola žemľa lepšia, ako sa hovorí počas sviatkov. Keď rástla, niekedy bolo potrebné odrážať tehlu z pece, pretože nevychádzala. Že to nepoškriabe a to bola módna prehliadka, lebo ako sa pýtali títo susedia, bolo vidieť, ktorý je krajší, vidiečania sa pozerali, ktorý pás bol veľmi ryšavý a tento rok bude horúco, bude to rok, lebo pás je taký spálený. A jedlo sa oslavovalo, bola šunka, všetka slanina, očko klobásy a tvaroh, mama robila taký tvaroh s rascou, vajíčkami, chrenom, maslom, cviklou, baranček sa piekol z formy na kysnuté cesto. Kňaz požehnal hosťovi v druhej miestnosti. Lebo to už môžete posvätiť, mama nám to zakázala, lebo keď si brat na Veľkonočnú sobotu hrýzol párky, povedala mu, aby vypľul a vypláchol si ústa. A pozeráme sa z okna a otec Laskoś je údeniny a nebol žiadny pôst. A pohár vodky a samozrejme kúsok slaniny alebo vajíčka na požehnanie, každý si niečo priniesol a za požehnanie dostal zaplatené. Po obetovaní sme trikrát obišli dom ako ručičky hodín, aby bola úroda, aby nás búrky prešli. Touto svätojánkou som sa zaoberal a robím ju dodnes. Na Vianoce sa v dome upratovalo a ľudia chodili do kostola bez ohľadu na to, koľko práce sa urobilo.
Dom bol vybielený, matrace vymenené, s čistou slamou bol dom taký voňavý a najviac si pamätám vôňu vydrhnutej drevenej podlahy. Záhrada hrabala všetky obielené stromy. Ako to táto matka dokázala zvládnuť, netuším. Napriek tejto práci sa vždy chodilo do kostola. A potom Vzkriesenie skoro ráno. Veľkonočné raňajky so zdieľaním svätého. Každý zjedol kúsok požehnaného vajíčka. A ešte tam boli uvarené vajíčka zmiešané s čerstvo nastrúhaným chrenom. Mama krájala Paske a všetci čakali, že tam bude hrozienka a keď našiel dve, bola to veľká oslava. A údeniny ste zjedli takú klobásu, že dnes už žiadnu nenájdete.” Toľko spomienok na pani Podolákovú.
Z materiálov, ktoré mali pracovníci Múzea ľudovej architektúry v Sanoku, sa dozvedáme, ako vyzeralo slávenie cirkevných obradov u gréckokatolíkov žijúcich v Doliniańskom, niektoré vianočné zvyky boli trochu iné. Všeobecne sa predpokladá, že ročný rituálny cyklus sa začal zimným slnovratom slnka, teda Vianocami, známymi ako Rizdwo. Predchádzal mu štvortýždňový advent – Rizdwiany Pist. S jeho príchodom zábava a spev prestali. Po večeroch sa ženy stretávali po domoch, aby spoločne priadli a párali perie. V rusínskom obrade nebola polnočná omša, iba na Vianoce ráno o šiestej. Vo východnom obrade Vianoce-Rizdwa trvajú tri dni, prvý deň je zasvätený Márii, druhý Štefanovi a tretí Jánovi. 18. januára bol ďalší Štedrý večer nazývaný „Szczedryj Weczer“ a Poliakmi „chromý Štedrý večer“. Bolo to deň pred Jordánskom - krst Krista v Jordánsku, tiež sa slávil ako Swiatyj Weczer. V ten deň, ako na Štedrý večer, sa chodilo umývať do potoka, pôst bol povinný. Podávali sa rovnaké jedlá a pred jedlom sa zdieľali cesnak a proshora. Ráno, v predvečer Jordánu, ich deti privítali, za čo dostali malé rožky - čipsy, koláčiky. V deň Jordánska o šiestej bola v kostole bohoslužba. Po jej skončení sa sprievod so zapálenými sviečkami a zástavami, slávnostne vedený duchovnými, vybral k rieke. V rieke bol vyrezaný otvor v tvare kríža a vedľa neho bol umiestnený stôl pokrytý bielou látkou. Kňaz posvätil vodu tak, že do nej trikrát ponoril kríž a trojramenný svietnik. Voda v rieke sa potom stala jordánskou vodou. Účastníci sprievodu to nanášali do riadu, umývali si tváre, pili priamo z ľadovej diery. Po sprievode nosili vodu do domu, aby ju požehnali a zahnali zlého. Po rieke Jordán bolo týždeň zakázané umývať sa v riečnej vode. Pôst, nazývaný „Wełykij Pist“, bol mimoriadne strohý – jedli sa len na oleji vyprážané jedlá, vyhýbali sa maslu a syrom.
Kvetná nedeľa, nazývaná „Kvet Nedily“, bola úvodom do veľkonočných rituálov, začínala sa „Wełykij Tyżdeń“. U gréckokatolíkov sa na Veľkonočnú nedeľu ráno, nazývané od zmŕtvychvstania „Woskres“, žehnalo jedlo pred kostolom alebo v kostole. Okolo kostola sa konal sprievod. Svätého priviezli domov a oslavovali ho trikrát. Po polia sa obchádzalo pásom. Požehnaná soľ sa nasypala pod kúty, „aby sa domov nevrátila háveď“. Týždeň po Veľkej noci bola Vodcovská nedeľa – „Prowydna Nedila“, ktorú slávili najmä gréckokatolíci. V ten deň bolo veľa krstov. Na veľkonočné raňajky sa podelilo vajíčko a zjedol sa pásik. Na cintoríne boli navštívené hroby príbuzných.
Letnice, u Rusínov nazývané „Rusala“ – sú oslavou jari, ich hlavným atribútom bola zelená ratolesť. Najčastejšie sa lipové konáre používali na zdobenie domov zvonka, zatiaľ čo kalamus bol rozložený vo vnútri. V prípade gréckokatolíkov sa cez polia a cintorín prechádzal sprievod s kňazom a kostolnými zástavami. Hrobky zdobili vence z kvetov a vetvičiek. V niektorých dedinách si dievčatá vyrábali vence z vetvičiek a vešali ich nad dvere svojich domov. Pastieri organizovali občerstvenie na pastvinách (jedli chlieb s maslom a syrom, niekedy klobásu a pili vodku).
Text pochádza zo štúdie „INVENTURA KULTÚRNYCH ZDROJOV POHRANIA – PROJEKT ETNOKARPATY“ realizovanej Univerzitou Marie Curie-Skłodowskej pre Okresné múzeum v Rzeszowe.
Autor: pán Marcin Krowiak.
katolíci:
gréckokatolíci:
Jedzme Božiu cestu, to znamená modlite sa, jedzme a prežívajme.
Prihlásiť sa
