Zemplín má široké zastúpenie z etnického hľadiska. Patria sem Slováci, Rusíni, Ukrajinci, Maďari a Rómovia. Široké etnické zastúpenie bolo základom diverzity a kultúrnej diverzity. Región je napríklad spojený s pestrou zmesou mnohých jazykov, ale rovnako dôležitá sa stala aj náboženská rozmanitosť. Prirodzene, tradičná ľudová kultúra regiónu má zafarbenie aj v podobe prvkov predstaviteľov slovenského národa, ale aj rómskej, maďarskej a najmä rusínsko-ukrajinskej kultúry. Mnohé tradície vytvorené a následne zavrhnuté predchádzajúcimi generáciami dnes uchovávajú jednotlivci, folklórne skupiny a najmä folklórne kolektívy, a preto sú uchovávané najmä v modifikovanej podobe v rôznych fázach stylingu.
V regióne sa koná množstvo festivalov a súťaží spojených s tradičnou kultúrou a inými žánrami. Jedným z festivalov otvárajúcich letnú ľudovú sezónu je Festival Ethno Fest Lysá Hora, ktorého poslaním je prezentovať tradičné ľudové umenie. Tradičným a najvýznamnejším folklórnym podujatím sú už 50 rokov Hornozemplínske folklórne slávnosti vo Vranove nad Topľou a mesto Medzilaborce je hlavným organizátorom Festivalu kultúry a športu. 56. ročník, ktorý sa konal v roku 2019.
Vokálny folklór
„Z tanečných piesní sú najzvláštnejšie karičky, pomalé pesničky spievané pri večerných obchôdzkach mládencov po dedine, známe ako „na večarkoch“. Zaujímavá je aj zemplínska polyfónia. Väčšinou ide o dvojhlasný spev (s prevahou tercií, niekedy rozšírený na trojhlas) “. V mužskom viachlasnom speve excelovali speváci z vidieckej folklórnej skupiny z obce Zámutov. Ich spev bol najzreteľnejší v už spomínaných jelených piesňach, napríklad Hej zašvicelo nad Zamutov slunočko.
Spolu s folklórnou skupinou Zamutovčan pripravil Ondrej Demo v roku 1967 Skarbnicu Kultury Ludowej, ktorá vyšla aj na gramofónovej platni. Je užitočným zdrojom pre objavovanie tradičnej ľudovej hudby Zemplína a obce Zámutov. Ďalšie národopisné záznamy z tohto regiónu sú dostupné v Archíve ľudovej kultúry v Košiciach, ako aj v monografii Tradičná ľudová kultúra obce Zámutov, ktorá svojím obsahom presahuje hranice obce a je venovaná v podstate celému regiónu horného Zemplína.
Inštrumentálny folklór
„Medzi sólové nástroje na Zemplíne patrili v minulosti známe gajdy, miestami aj jarmočné či pastierske šesťdierkové škrípanie. Neskôr sa stala populárnou ústna harmonika a akordeóny. Zloženie ľudovej kapely na Zemplíne je veľmi podobné ľudovej kapele v Šariši: prvé husle, druhé husle, viola, kontrabas a cimbal“. Folklórnu skupinu z obce Zámutov dlhé roky hudobne sprevádzala ľudová inštrumentálna kapela pod vedením dvoch primášov (koncertných majstrov) Jozefa Feri-Juska a Jozefa Kroka-Češľaka. Z etnomuzikologického hľadiska patril k jedným z najvýznamnejších skupín na východnom Slovensku. V prejave oboch koncertných majstrov sa spájala virtuozita a technické zručnosti typické pre ostatných koncertných majstrov na Zemplíne. Ľudová inštrumentálna kapela pod ich vedením mala toto zloženie: prvé a druhé husle, prvá a druhá viola a kontrabas, všetci hudobníci boli rómskeho pôvodu a svojou činnosťou súviseli s obcou Zámutov, ale aj s okolitými obcami. Ako prehliadku volíme inštrumentálnu skladbu Verbunk G dur, v ktorej zaznieva virtuozita hudobníkov.
Lektor Michal Noga vytvoril metodické videá pre veľkú skupinu záujemcov. Sú zamerané na výučbu slohovej interpretácie podľa hry Józefa Kroka-Češľaka, vyznačujúca sa veľmi špecifickou variačnou technikou. Viac tu: https://www.youtube.com/watch?v=YsGhfsLqepM
Zaujímavosťou hry ľudových kapiel na Zemplíne bola tzv „Fogáš“. „Je to opakujúci sa krátky hudobný motív, ktorý spestroval primáš rôznymi ornamentmi. Vkĺzol medzi pesničkami ako prestrihová scéna, no najmä ku koncu tanečnej hry ako ukončenie resp. vrchol tanca“. Na základe zachovaných zvukových záznamov z archívu môžeme usúdiť, že v tejto hre spomedzi ostatných koncertných majstrov vynikal Vojtech Ferenc z obce Kamenica nad Cirochou.
Medzi zaujímavé hudobné nástroje patril hrebeň zo skupiny mirlitonov. Pôvodne bol vyrobený z rohu, neskôr z plastu. Dodávateľ si k ústam priložil hrebeň obalený tenkým papierom a papierom zatriasol. Tak sa zvuk z jeho hrdla zafarbil.
TANEČNÝ FOLKLÓR
Ženské tance
Chorovody (Korowody) patria k archaickým ženským kolektívnym piesňovým a tanečným prejavom mladých žien a dievčat. Názov chorovod pochádza z ruského jazyka a spája sa s najstaršími kruhovými a reťazovými tancami, v ktorých dominuje spev. V sprievode tvorkyne tvorili jeden z reťazových útvarov (rad, rad, kruh, vlnovka a pod.), ktoré spievali sprievodové dlhé piesne, prechádzali dedinou alebo priestorom, v ktorom sa tieto tance zvyčajne nacvičovali. „Pomenovanie sprievodov, resp. sprievodové hry boli rôzne, najčastejšie označené začiatkom sprievodných piesní: „Hoja, Ďunďa, hoja; Šijeme mechy; Zlatá brána ", sú pomenované aj podľa dominantnej témy alebo znaku hry: " Mak; moréna; Letečko; Pre mosty; Na kráľovnú; Pávička; Sviečkový; Parta a ďalší“.
Vo fonde Archívu ľudovej kultúry pod číslom XX sa nachádza vzorový záznam výskumu Milana Hvižďáka z obce Sečovská Polianka realizovaného v roku 1981. Historické fotografie sprievodov z obce Zámutov nájdete pod číslom XX. .
Karičky patria medzi ženské tance, ktoré siahajú aj do starších vrstiev tanca. Tancovalo sa najmä v kruhu, od ktorého je odvodený názov karička a miestne názvy od koľečka, ku koľes, ku kolu a pod. Priestorové rozšírenie karičiek je najbohatšie v celej strednej Európe. Účinkujúci využili rôzne spôsoby práce s kruhom. Tancovali napríklad otočení chrbtom k stredu kruhu. Takzvaný sploštenie stavcov (Zámutov) alebo sa môže zlomiť na dva a viac malých stavcov (Zámutov, Strážske). Karička nechýbala v obci pri mnohých príležitostiach a účinkujúci ju pravidelne tancovali počas prestávok počas hier, keď už kapela nehrala. Jednou zo špecifických regionálnych atrakcií pri tanci Karička je "Ujukanie", ale aj charakteristické rytmické pokriky ako: "Karička čertova, včera še nam polamala, neška je hotová!"
Mužské tance
Jelené tance alebo tzv Farmárske tance tvorili veľkú časť mužského tanečného repertoáru Zemplína a boli veľmi rozšírené. (Šaffov tanec - Dlhé Klčovo, čerkaný - Parchovany, Vasiľovo cifry - Poša). V súčasnosti sa väčšinou párujú s čardášom a tancujú sa v úvodnej časti za sprievodu hudobných melódií čardáša.
To je dôvod, prečo ich momentálne nemôžeme jednoznačne priradiť k jeleným tancom. Štruktúra tanca má však svoje charakteristiky a skladá sa z úvodných motívov, jadra (cifrovanie a čapáše) a záverečných formúl.
Verbunky (Werbunki) označujú rozsah pohybov starších typov tancov. V tejto oblasti je najbežnejší nábor do kruhu, ktorý poznáme v dvoch formách: 1.s veliteľom, kde tanečníci počas tanca vykonávajú rôzne povely vedúceho tanečníka, 2.bez veliteľa, kde sa účinkujúci pohybujú. okolo kruhu jeden krok a na obohatenie tanca použite dupanie, narážanie na päty a tlieskanie. Sólové nábory zdieľajú štýlové črty s farmárskymi tancami, no napriek tomu sú v štruktúre voľnejšie. V súčasnosti medzi najobľúbenejšie sólo nábory patrí Dzedova cifra, prípadne Višňovského verbunk z obce Zámutov.
Tanec vo fľaši nebol štandardnou hrou, bol skôr na pánskych hostinách, na zábavách medzi ženíchmi, na svadbách a podobne. Bol to sólový, prevažne mužský, improvizovaný tanec. Účinkujúci tancoval okolo fľaše položenej na zemi, aby ju neprevrátil.
Tancuje vo dvojiciach
„Čardáš (Czardasz) je párový tanec nového, tzv Nový maďarský hudobný a tanečný štýl. Vznikol na základe stredoeurópskych točivých tancov starého štýlu, náborových a ešte starších európskych párových tancov na konci prvého polčasu. 19. storočie. Czardasz syntetizoval niektoré dôležité prvky tancov bývalých maďarských národností.
Zdokumentované črepy v regióne majú improvizačný charakter a rozlišujeme medzi nimi viacero typov. Poznáme jedno tempové rýchle čardády a čardády, ktoré sa skladajú z pomalej a rýchlej časti. Rozdeľujeme ich do ďalších podkategórií na základe určitých charakteristických choreografických tvarov. Od druhej polovice dvadsiateho storočia evidujeme aj tzv jednotná forma, ktorá pozostáva z dvoch krokov a točenia dvojice.
Pre čardášov na Zemplíne boli charakteristické rytmicky pestré ovácie a potľapkanie muža - tzv. čapáše a ťukanie s ostrohami. Ostrohy sú v tradičnom tanci doplnkom k mužským čižmám a najmä na Zemplíne boli znakom výborných tanečníkov. V minulosti ich jazdci používali na riadenie koní.
Folklórne spoločenské tance, akými sú polky a valčíky, tvoria na Zemplíne súbor tancov nového štýlu.
Rómsky čardáš je dnes veľmi populárny vo folklórnych skupinách a je variantom miestneho čardáša (Sečovská Polianka). Tancoval Róm-hudobník a žena, ktorá nebola Rómka.
DIALEKTY
Na Zemplíne stále žijú miestne nárečia, aj keď pod vplyvom modernej doby veľké množstvo slov z nárečia postupne zaniká. Zemplínskym dialektom sa hovorí na oboch stranách rieky Ondava medzi Stropkowom, Wierchy Slanskie a riekou Laborec, v bývalej Zemplínskej župe v súčasných okresoch Trebiszow, Wranow, Michałowce, v južnej časti Stropkovského okresu, v západnej časti. okresu Humenné a vo východnej časti okresu Giraltovce. Uzbeckým dialektom sa hovorí na dolnom toku rieky Uh medzi Wyhorlatom, riekou Laborec a štátnou hranicou so župami Sobrance, Michałowce a Trebiszow. Sotatským dialektom sa hovorí v oblasti sútoku riek Cirocha a Laborec medzi Nízkymi Beskydami, Wyhorlatom a riekou Oľka v okresoch Medzilaborce, Humenné a Snina. Rusínsko-ukrajinské nárečie presahuje hranice Zemplína a dokonca aj Slovenska. Hovoria ním obyvatelia severovýchodnej časti Karpát na hraniciach Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Maďarska a Rumunska.
zemplínske nárečie
“Nárečie vo Wranówe nad Topľou, ako aj v najbližších susedných obciach, je organickou súčasťou zemplínskych nárečí, ktoré sa miestami líšia, no v skutočnosti tvoria ucelený celok. V dialektologickej literatúre sa toto nárečie označuje aj ako hornozemplínske nárečie.“
Gazdovaňe ideme dobre, až nam šicke ľudze zavidza (Máme toľko šťastia, že nám to všetci ľudia závidia).
Interpreti a skupiny, ktoré inscenujú folklórny materiál z horného Zemplína
Folklórna skupina Poloniny, Dominika Novotná a rusínske piesne - Poloniny z obce Uličské Krivé zachovávajú tradície Rusínov. Repertoár si vyberá najmä z okolitých obcí Uličské Krivé, Starina, Topoľa a Stakčín. Z tohto regiónu pri hraniciach s Ukrajinou je evidovaný aj materiál pre tance ako Kolomyjka a Krutak, ktoré majú korene na Ukrajine. Ich manažérkou je Dominika Novotná, speváčka rusínskych piesní, zakladateľka Rusínskeho tria, ktoré sa premenovalo na Rusynky. Obe skladby predstavujú piesňový materiál rusínsko-ukrajinského etnika spolu s typickým viachlasným spevom. Dominuje v ňom 2-hlasný spev na rozdiel od 3-hlasného spevu, ktorý sa tradične vyskytoval len v niektorých oblastiach.
Michal Noga a Kamenice fogáše - je etnológ, hudobník a primáš (koncertný majster), v súčasnosti žije v Bratislave, ale profesionálne pôsobí aj na východnom Slovensku. Najlepšie pochopil a prepísal hru koncertného majstra Vojtecha Ferenca z obce Kamenica nad Cirochou, čo teraz predviedol na novom albume Stopy, kde oživuje staré hudobné štýly. S týmto albumom uspel na jeseň 2020 v medzinárodných rebríčkoch World Music Charts Europe (11. miesto) a Transglobal World Music Chart (22. miesto). Vyštudoval etnológiu a viedol sériu terénnych štúdií o tradičnej ľudovej hudbe. Učí základy hry na husliach v ľudovej hudbe, ako aj špecifické štýly a techniky hry rómskych a nerómskych primášov (koncertných majstrov) v minulosti na dedinách.
Folklórna skupina Zamutovčan a tance z obce Zámutov - skupina má vo svojom repertoári všetky druhy tancov z obce, ktoré sa zachovali dodnes a úspešne sa prezentujú na javisku. Manažérom skupiny je Štefan Višňovský, propagátor ľudových tradícií, jeho syn Marek Višňovský je umeleckým vedúcim a choreografom.
Kontakt:
Akvizícia Folklórna Zamutovčan, +421905249874, zamutovcan@gmail.com
Štefan Višňovský i dzedova cifra - šíri ľudové tradície z obce Zámutov. Je to tanečník a spevák, ktorý sa okrem vedenia folklórnej skupiny venuje aj výrobe prvkov mužských krojov.
Folklórna skupina a nábor Vranovčan - Folklórna skupina Vranovčan z Wranova nad Tople patrí tiež medzi popredné skupiny na Slovensku. Okrem scénického spracovania folklórneho materiálu a prezentácie súboru formou verejných vystúpení sa jeho činnosť zameriava aj na vyhľadávanie, zbieranie a uchovávanie ľudových zvykov, piesní a tancov z regiónov Zemplína a Šariša. Tému náboru spracúva folklórna skupina Vranovčan v ľudovom tanečnom divadle Zbohom.
Sólista Peter Vajda a Romani Czardasz - tanečník, pedagóg, laureát národných a zahraničných cien za tance východného Slovenska a finalista folklórneho televízneho programu Zem spieva. Čiko čardáš z obce Sečovská Polianka tancuje s manželkou Kristínou Vajdovou.
Autor textu: V. Michalko
Spevácke a tanečné skupiny
Prihlásiť sa
