Zemplínske nárečie sa vyskytuje v južných a stredných oblastiach východného Slovenska, je prechodnou formou medzi slovanským jazykom, šarškskými nárečiami a rusínskym jazykom. Je – ako ostatná východná slovenčina – najbližšie k poľskému jazyku. Existujú nárečia: zemplinski, uzlski, sotacki, rusínsko-ukrajinskí.

Na Zemplíne stále žijú miestne nárečia, aj keď pod vplyvom modernej doby veľké množstvo slov z nárečia postupne zaniká. Zemplínskym dialektom sa hovorí na oboch stranách rieky Ondava medzi Stropkowom, Wierchy Slanskie a riekou Laborec, v bývalej Zemplínskej župe v súčasných okresoch Trebiszow, Wranow, Michałowce, v južnej časti Stropkovskej župy, v západnej časti. okresu Humenné a vo východnej časti okresu Giraltovce. Uzbeckým dialektom sa hovorí na dolnom toku rieky Uh medzi Wyhorlatom, riekou Laborec a štátnou hranicou s okresmi Sobrance, Michałowce a Trebiszow. Sotakským dialektom sa hovorí v oblasti sútoku riek Cirocha a Laborec medzi Nízkymi Beskydami, Wyhorlatom a riekou Oľka v okresoch Medzilaborce, Humenné a Snina. Rusínsko-ukrajinské nárečie presahuje hranice Zemplína a dokonca aj Slovenska. Hovoria ním obyvatelia severovýchodnej časti Karpát na hraniciach Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Maďarska a Rumunska.

zemplínske nárečie

„Nárečie vo Wranowom nad Topľou, ako aj v najbližších susedných obciach, je organickou súčasťou zemplínskych nárečí, ktoré sa miestami líšia, no v skutočnosti tvoria ucelený celok. V dialektologickej literatúre sa toto nárečie označuje aj ako hornozemplínske nárečie.“

Gazdovaňe ideme dobre, až nam šicke ľudze zavidza (Máme toľko šťastia, že nám to všetci ľudia závidia).