V tradičnej kultúre Pogórze bol ročný rituálny cyklus úzko spojený s poľnohospodárskym cyklom, farmárskou činnosťou a cirkevnými sviatkami. Najdôležitejšie výročné obrady boli spojené s Vianocami (štedrovečerné zvyky, koledovanie) a Veľkou nocou, svätojánske obrady a dožinky.
V zimných rituáloch zohrávali významnú úlohu koledníci. Rituály spievania kolied boli bohato rozvinuté a mali charakter vystúpení. Najpopulárnejšie boli "Herody". Hrali sa aj vianočné koledy s hviezdou. Na sv. Štefana, kráčali s štedrosťou detí.
V súčasnosti sa koledné obrady vytrácajú.
Bartosz Gałązka, folklorista, popularizátor ľudovej kultúry medzi mládežou a dospelými, odborník na tradičný spev v juhovýchodnom Poľsku, zakladateľ Etnocentra Krosno, sa zaoberá koledníckymi zvykmi v Krosne. Je autorom publikácie o koledovaní v Pogórze. Cieľom jej činnosti je obnovenie živej tradície Pogórze.
Etnocentrum Krosna v Krosne podniklo viacero aktivít zameraných na obnovenie koledníckych tradícií:
Na záver (...) koledníckeho obdobia (2020) pripravilo Etnocentrum regiónu Krosno spolu s priateľmi (vrátane Hudobného spolku Dawna v Jarosławi) kolednícky minifestival. Bohatý program podujatia zahŕňal: premiéru filmu o zvykoch a obradoch zimného cyklu, prezentácia kantr z 19. a 20. storočia zo súkromných zbierok, učenie kolied vo variantoch z Krosna a okolia, tancovanie na koledy. z regiónu, výroba rekvizít a dotváranie kostýmov kolied, učenie sa rolí na predstavenie vianočných kolied a chodenie po domoch s týmto predstavením.
Podrobný záznam o tejto udalosti je dostupný na webovej stránke: Koledovanie po starom v Etnocentre Krosna .
Na tejto stránke si môžete vypočuť aj vianočné koledy, ktoré už dávno v domácnostiach či kostoloch nepočuť.
Jedným z najvýznamnejších pútnických a pútnických miest v Pogórze je Sanktuárium Panny Márie Starowiejskej v Starej Wieši pri Brzozowe. Zázračný obraz namaľovaný v 16. storočí zobrazoval (obraz vyhorel v roku 1968) dva výjavy: Usnutie a Nanebovzatie Panny Márie. Podľa tradície sa tento obraz dostal do Poľska z Maďarska. Pochádzať mal zo slovenského Humenného.
V lesoch, kde je dnes Stará dedina, sa diali čudné veci. Ozvali sa obrovské žiary, zazvonili nejaké zvony, zavŕzgali sa obrovské železné dvere. Boli tam strašné postavy s horiacimi očami, rohmi a chvostmi. Ľudia vysvetľovali, že Lucifer si pre seba pripravoval pozemský trón. Preto požiadali Matku Božiu, aby zničila tieto diabolské sily. A tu sa stal zázrak. Kedysi dávno sa na dube objavil krásny obraz. Ako prví si to všimli pastieri, ktorí šírili správy o tomto fenoméne po okolí. Čoskoro sa na úpätí duba zhromaždilo množstvo ľudí, aby hľadeli do žiariacej tváre Márie. Ľudia obdivovali, ale aj sa báli. V slovenskom Humennom sa vtedy stala nevídaná vec: z kostola zmizol zázračný obraz. Obyvateľstvo sa rozbehlo hľadať. A tu zistili, že obraz je v Starej Wieši. V slávnostnom sprievode ho odviezli späť na Slovensko.
Čoskoro sa však v Humennom opäť rozšírila strašná správa: obraz opäť zmizol. Ocitol sa na tom istom dube v Starej Wieši, kde je dnes socha Panny Márie s dieťaťom. V Starej Wieši bola radosť a v Humennom smútok. Slováci opäť prišli a obraz si opäť zobrali so sebou. Teraz je však pri obraze postavená stráž. Napriek tomu si obraz opäť našiel cestu do Starej Wieśe. Zas prišli Slováci, obraz zobrali. Keď však sprievod dorazil na hranicu medzi Starou Wieśou a Brzozówom, obraz sa mohol zastaviť kvôli dvanástim anjelským chórom a žiadna sila ním nemohla pohnúť. Teraz sa obraz natrvalo vrátil na Starú Wieś, kam Slováci od nepamäti prichádzali k svojej pani, nosili darčeky a spievali po svojom.
Od začiatku bol obraz Panny Márie Starowiejskej uctievaný veriacimi. V roku 1877 bola korunovaná spodná časť a v roku 1899 horná časť obrazu. Obidve korunovácie prispeli k rozmachu pútnického hnutia - do Starej Wieśe prichádzali desaťtisíce pútnikov. V medzivojnovom období sa ďalej rozvíjal kult zázračného obrazu Panny Márie Staromestskej a pútnické hnutie do svätostánku. Zázračný obraz zhorel pri požiari chrámu v roku 1968. Aktuálne zobrazený obraz je kópiou.
Fenoménom pútnického hnutia v Starej Wieši boli slovenské púte, najmä z Humenného, súvisiace s citovanou legendou o zázračnom prenesení obrazu Bohorodičky. V medzivojnovom období prichádzali do Starej Wieśe slovenské púte.
Každoročne 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (v ľudovej tradícii sviatok Panny Márie Bylinnej) sa v Starej Wieši konajú pútnické obrady, na ktorých sa zúčastňujú tisíce pútnikov nielen z Pogórze, ale z celej krajiny.
Text pochádza zo štúdie „INVENTURA KULTÚRNYCH ZDROJOV POHRANIA – PROJEKT ETNOKARPATY“ realizovanej Univerzitou Marie Curie-Skłodowskej pre Okresné múzeum v Rzeszowe.
Autor: Magdalena Fołta.
Prihlásiť sa
