Pieseň je druhým krídlom národa, vedľa jazyka.

Lemkovia sú aj krásny hudobný folklór. Predovšetkým spev - viachlasný, hlboký a túžobný. Lemkovia spievali pri všetkých možných príležitostiach – počas práce a odpočinku, vo všedné i sviatočné dni, pri najdôležitejších udalostiach ich života – narodení, svadbe i pohrebe. Repertoár lemkovských piesní je mimoriadne široký, okrem rituálnych, lyrických a humoristických piesní tu nájdeme aj tie o vysťahovalectve do Ameriky či dokonca o deportáciách. V spomienkach najstaršej generácie Lemkov sú dodnes historky o tom, ako veselo, aj keď chudobne, bolo v Lemkowyni. Po náročnom pracovnom dni sa ľudia zišli, aby si spolu zaspievali, tak ako sa navzájom navštevovali, zapaľovali ohne pri sv. John, koledovali, stále spievali. Po operácii Visla sa lemkovský svet nenávratne stratil, spievalo sa väčšinou doma, pri rodinných oslavách, aj keď, ako sa hovorí, ľuďom sa už spievať nechcelo. V dôsledku presídľovania upadli do zabudnutia aj mnohé rituály slávené v dedinskej skupine. Takýto dôležitý prvok života však nebolo možné zničiť. Roztrúsení Lemkovia sa začali stretávať najskôr v susedských a miestnych skupinách, potom sa rozsah týchto stretnutí začal čoraz viac rozširovať. Malá časť Lemkov sa po roku 1956 vrátila do rodného mesta a tu pomaly začala obnovovať svoj duchovný a kultúrny život. Sústreďovalo sa najmä okolo kostola a fary, ale časom aj do organizácií a hudobných kapiel. Na lemkovskom poli pôsobilo a pôsobí mnoho umeleckých skupín. Prvým bol Súbor piesní a tancov „Łemkowyna“, založený v roku 1969. Tvoril ho miešaný zbor, orchester a tanečná skupina. Súbor, ktorý v Bielanke vytvoril Jarosław Trochanowski, bol zameraný na pokračovanie a rozvoj lemkovskej kultúry a prezentáciu domáceho folklóru, no okrem umeleckého rozmeru zohral mimoriadne dôležitú úlohu aj pri integrácii lemkovskej komunity. Zakladatelia a aktivisti „Lemkowyny“ mali spočiatku veľmi ťažkú úlohu, pretože museli pôsobiť v časoch nepriaznivej komunistickej moci, no napriek rôznym nepriazniam bola kapela aktívna, cvičila a koncertovala. Skupina Lemko vďačí komunite Lemkov za vznik jedného z najvýznamnejších festivalov - festivalu Lemko Watra. Podujatie, ktoré iniciovali Władysław Graban a Piotr Trochanowski, bolo po prvýkrát organizované ako workshop pod holým nebom s názvom „Lemkowyny“. Týmto spôsobom sa predišlo záujmu úradov, pretože takéto zhromaždenia a festivaly boli prísne zakázané. S termínom Lemkovskej Watry, ktorým je momentálne tretí alebo štvrtý júlový víkend, sa spája aj čas jej vymenovania, kedy bol 22. júl dňom pracovného pokoja. Bolo to v čase Dňa národného znovuzrodenia Poľska, najvýznamnejšieho štátneho sviatku Poľskej ľudovej republiky. Dovolenka bola uzavretá pred dvadsiatimi piatimi rokmi, no termín zostal. Prvá Watra sa konala v roku 1983 v meste Czarna a druhá v Hańczowej (1985) a Bartne (1986-1989). Od roku 1990 sa koná v Zdyni, kde je pre potreby festivalu pripravená príslušná infraštruktúra - amfiteáter, stravovacie zariadenia a pod. Watra od začiatku lákala ľudí všetkých generácií, roztrúsených po svete - v prvom ročníku festivalu sa workshopov zúčastnilo niekoľko stoviek Lemkov, v ďalších tisíckach dokonca až desaťtisíc ľudí z Poľska, Ukrajiny, Slovensko, Spojené štáty americké, Spojené štáty americké, Kanada, Austrália atď.. Názov festivalu tiež nie je náhodný, napokon, watra je mimoriadne veľký oheň, okolo ktorého sa môžu mnohí sústrediť. Je to teplo, svetlo, oheň a teplo. Každoročne vo festivalový piatok zapaľuje symbolickú vatru vždy niekto dôležitý pre obec, ktorý horí počas celého festivalu. Sú to mimoriadne dôležité tri dni naplnené hudbou, spevom, umeleckými a športovými podujatiami, prehliadkou remesiel, ale predovšetkým rodinných stretnutí, priateľov, jednoducho lemkovských, na pôde našich predkov. Watra, ktorú v súčasnosti organizuje Združenie Lemkov, bola ocenená v roku 2007 porotou súťaže Pro Publico Bono o najlepšie občianske dielo. Vody majú aj Lemkovia žijúci na západných územiach a na Ukrajine Lemko Watra na Obczyzna v Michałówe a Watry v Ługi (provincia Lubuskie) a Monastyryki (Ukrajina).

następna »

V roku 1972 založila komunita východného Lemka v obci Mokre súbor piesní a tancov „Osławiany“. Tým mal zhromaždiť miestnu mládež ukrajinského pôvodu. O inštruktorov sa staral tím Eugeniusz Mohyła (dochádzajúci z Jasła). Túto funkciu zastával dlhé roky a pripravoval mladých ľudí na vystupovanie na javisku. Skupina dostala názov podľa rieky Osława pretekajúcej cez Mokre. Tím funguje už takmer 50 rokov a vychoval niekoľko generácií miestnych Lemkov a Bojkov. Účinkoval na mnohých domácich a zahraničných pódiách, tiež a možno predovšetkým na lemkovských festivaloch, vr. na spomínanej „Lemkovskej Watre“. „Slávni“ spolu so Združením Ukrajincov v Poľsku, Koło w Mokre, organizujú už od roku 1991 folklórny festival „Święto Kultury Nad Osławą“. Ide o cyklické podujatie, ktoré sa koná každý rok a trvá dva dni. z pestovania rodnej tradície, jazyka a kultúry.Miesto, kde sa táto úloha vykonáva, je špecifické z viacerých dôvodov.Mokre je jednou z dedín obývaných prevažne ľuďmi ukrajinského pôvodu.a prelínajúcimi sa kultúrami troch národov: Poliakov, Ukrajincov a Slovákov , robí „Festival kultúry Na Osławe“ určený širšej skupine komunít, ktoré sa navzájom rešpektujú, hľadajú porozumenie, dialóg a chcú sa rozvíjať spoznávaním kultúry svojich najbližších susedov.
Ďalšou mimoriadne významnou skupinou je Súbor piesní a tancov „Kyczera“ z Lehnice. V roku 1991 ju založil Jerzy Starzyński a okrem umeleckej činnosti a propagácie lemkovskej kultúry vo svete sa zaoberá výskumom, dokumentáciou a výchovou detí a mládeže v Dolnom Sliezsku. Súbor patrí do Medzinárodnej rady folklórnych združení, festivalov a ľudového umenia (CIOFF) a reprezentuje Lemkov na festivaloch v najodľahlejších kútoch sveta vr. v Číne, Mexiku, Austrálii.
Spomedzi početných aktivít tímu si osobitnú pozornosť zaslúžia Európske stretnutia národnostných a etnických menšín „Pod Kyczerą“, najväčší medzinárodný festival národnostných menšín organizovaný v Európe, ktorý sa od roku 1996 koná na rôznych miestach Dolného Sliezska. (napr. v Legnici, Wałbrzychu, Głogówe, Polkowiciach, Rudne, Liścu atď.), ako aj v regióne Lemko (Krynica-Zdrój, Muszyna, Bielanka, Wysowa, Nowica atď.). Nedá sa vymenovať všetky krajiny, z ktorých kapely vystupujúce v rámci festivalu pochádzali, no uveďme aspoň tie najexotickejšie: Kolumbia, Nový Zéland, Togo, Sierra Leone, Mongolsko, Japonsko a Mexiko.
Okrem troch naznačených vlajkových lodí vznikli aj reprezentačné lemkovské kapely, menšie kapely a kapely. Prvú lemkovskú ľudovú skupinu, ktorá vznikla po operácii „Vistula“ v Komańczi, založil v 50. rokoch 20. storočia Eliasz Czurma. Osem párov spievalo a tancovalo v pôvodných lemkovských krojoch čardáš, kariczka, tajdum, krajcpolka, kolomyjka, trias, kozák a za roky jeho existencie bolo so súborom združených vyše 30 ľudí. Hrali v ňom Grzegorz Sywak, Maria Sywak a Andrzej Perun, Andrzej Śliwka, Prokop Czerwieniak, Józef Skocki, Wasyl Kopylec. Kapela absolvovala turné po celom Poľsku a podľa správ priniesla len prvé ceny. Koncom 80. rokov 20. storočia členovia skupiny v sprievode Piotra Skockiho vystupovali na obecných dožinkách.

« poprzednia następna »

Ďalšou komanskou kapelou, ktorá existovala v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, bola „Kariczka“, mládežnícky folklórny súbor pod vedením Włodzimierza Pińczaka. V deväťdesiatych rokoch to bola aj "Kapela Zberana od Komańczy", v ktorej hral prvé husle Michał Mychajłyszyn, a tiež Michał Sałak - husle, Dariusz Onyszkanycz - kontrabas, Bogdan Maszluch - sopiłka a Jan Pasławski - kontra husle. Prezentovalo autentickú, neštylizovanú hudbu východného Lemka s jasne zachovanými prvkami huslí, ktoré niektorí jeho členovia získali počas skoršieho muzicírovania s rómskymi huslistami. Táto kapela okrem nahrávania albumu v Poľskom rozhlase získala hlavnú cenu na Národnom festivale ľudových kapiel a spevákov v Kazimierz Dolnom na Visle.
Posledným pokusom o znovuvytvorenie kapely, ktorá sa vracia k lemkovským tradíciám v Komańcze, bola kapela „PoGrajkowa“, ktorej členovia hrajú v rôznych formáciách dodnes. V piesňovom repertoári Lemkov nájdeme celý rad piesní: rituálne, lyrické, ľúbostné, humorné, chorálové, až po dedkovské. Nižšie uvádzame niekoľko príkladov – vianočné koledy od Koly jasna zorja, svadobná pieseň Horiła sosna a dedkova pieseň A in Neil po obidi z repertoáru Márie Seńko zo Smolníka.

Koly svetlý zorja
1. Vyšiel Koly jasný zorja s morjou
|: Tody Preczyaja Diva Son porodila: |
2. Nosila ho ako nepriateľa a udržiavala ho v spánku
|: Hajaj, lulaj, uľahči synčeka, veď som spal hady: |
3. Počkaj, matka jednej rodiny
|: A ja pijem a prynes a raj perine: |
4. Synu, daj mi prejsť syna ta ty szi Ne hoden
|: shi lem jedna hodynajka ako ty sja nationalł: |
5. Mami, mama moja, nemal by som byť príliš dobrý
Vytvoril som zemlu, nebo iszczim sja ne predok
Vytvoril som nebo, zemlu a sja ne a native

A v nedil za obidi
A v Nedilu po obidi chodyt Pan Bih po Beskidi
Khodyt, Chodyt Taj Duma, narovnal dunajec
Diłcza, diłcza ohýbaj mi sja, daj mi vody siať
Vodu nedám, lebo je čistá, na svoje slovesá som prypadista
Dilcza, boľavá čistá voda, tvoja duša je čistá
Dvadsať shtyri povedalo dievčatko, za jedného sa vydala
Ako bolo počuť na koline pryklaknuło
Diłcza, trýznený lacajsia idúci do kostola owidajsja
Koľko problémov sa stalo, to sa rozšírilo do rýchlosti

Text pochádza zo štúdie „INVENTURA KULTÚRNYCH ZDROJOV POHRANIA – PROJEKT ETNOKARPATY“ realizovanej Univerzitou Marie Curie-Skłodowskej pre Okresné múzeum v Rzeszowe.

Autor: pani Marta Graban-Butryn .

« poprzednia