Na základe zákona o národnostných a etnických menšinách a regionálnom jazyku bol uznaný za jeden z menšinových jazykov av súčasnosti sa v Poľsku považuje za samostatný jazyk. Podľa väčšiny jazykovedcov je lemkovský jazyk dialektom ukrajinského jazyka. Obsahuje všetky hlavné črty východoslovanských jazykov z obdobia ich spoločného vývoja, ako aj typické črty ukrajinského jazyka. Má však aj mnohé znaky, ktoré ho odlišujú od susedných ukrajinských nárečí, čo je viditeľné najmä v stálom prízvuku (okrem okolia Sanoku), ako aj v niektorých prvkoch syntaxe a časti slovnej zásoby.
Najdôležitejšie fonetické znaky naznačujúce príslušnosť reči Lemkov k východoslovanským jazykom sú:
- takzvaný "Pełnogłos", teda skupiny oło, oro, ere zodpovedajúce poľskému ło, ro, rze, napr. sołoma - "slama", moroz - "mróz", bereh - "breh";
- predhlasové začiatočné o- zodpovedajúce poľskému je-, napr. osin - jeseň;
- samohlásky a a u zodpovedajúce poľskému ę a ą, napríklad piat - päť, dub - dub;
- dzicz zodpovedajúce poľskému dzyc, napr. medża - miedza, nic - noc;
- samohláska i zodpovedajúca zámenným samohláskam aie v poľštine, napríklad bły - biely (biel), misto - mesto (v meste);
- samohláska a v "uzavretých" slabikách, zakončených na spoluhlásku, proti o, v "otvorených" slabikách, napr. vis - woza (voz), szist - szesty (šesť);
Dôležitejšie znaky, ktoré odlišujú lemkovské dialekty od susedných ukrajinských:
- stály prízvuk na predposlednom vyhlásení, napr.hoł'owa, hoł'rów
(v iných ukrajinských nárečiach: hołow'a, h'ołołów);
- zachovanie rozdielu medzi starým y a starým a tým, čo iné ukrajinské dialekty stratili, napr. byty znamená "byť" a byty - "biť" (ы je samohláska podobná ruskému y, artikulovaná na zadnej strane ústa);
- tvrdosť spoluhlások na konci slova, napr.ohen, kin (nie oheń, kiń);
- výslovnosť starého a tiež všeobecne ukrajinského ł ako neslabičné u, alebo ako l, napr. lypa, lem;
- výslovnosť mäkkého s, z, c ako v poľštine ś, ź, ć, napr. śino, pszenyća;
výslovnosť spojení nk so zadným n, napr. dolynka;
- časté skupiny r, žili proti celoukrajinským krajinám, holohlavý, napr.hyrmyt, sylla;
Rozdiely v lemkovských nárečiach sa vyskytujú aj na úrovni tvorenia slov (posunutie prípony - novšie - nízke) alebo v konjugačných tvaroch slovies a podstatných mien (napr. v konjugácii slovesa je tvar mam, ja viem, trim). (nie maju, známy, trim).
Základná slovná zásoba, ktorú používajú Lemkovia, je spoločná pre celú oblasť ukrajinského jazyka alebo pre západoukrajinské dialekty. Spomedzi prepožičaných slov tvoria najväčšiu skupinu prepožičané slová z poľštiny a slovenčiny, pričom polonizmy zvyčajne pokrývajú severnú časť lemkovskej oblasti a južné slovakizmy (napr. sýpka je na severe ostroha, na juhu sypanec). Maďarská etymológia sa objavuje aj v lemkovskom jazyku, ktorý sa mohol do Lemka dostať priamo, prinesený ľuďmi zo sezónnych prác alebo obchodníkmi, alebo preniknúť cez slovenské nárečia (napr. duhan 'tabak', betiar 'łobuz', basamunka 'stužka '). Len málo slov nemeckého pôvodu sa do lemkovských oblastí dostalo nepriamou cestou, najmä používaním poľštiny a slovenčiny (napr. asparhet „železná piecka“ a panvica na umývanie). Všetky tieto výpožičky sa týkali rôznych oblastí života, ako aj sveta zvierat a rastlín, pričom v pastierskej terminológii by sa dali nájsť rumunské výpožičky (napr. hojdačka, barak, čľap).
Treba tiež spomenúť, že v lemkovskej lexike nájdeme slovnú zásobu „typicky lemkovci“. Tie obsahujú Častice a predložky: ahoj „tu“ (vo fráze „poď sem!“), dozadu „odtiaľto“, dozadu „odkiaľ“, odtiaľ „odtiaľ“, s alebo bez „cez“.
Text pochádza zo štúdie „INVENTURA KULTÚRNYCH ZDROJOV POHRANIA – PROJEKT ETNOKARPATY“ realizovanej Univerzitou Marie Curie-Skłodowskej pre Okresné múzeum v Rzeszowe.
Autor: pani Marta Graban-Butryn .
Prihlásiť sa
