Krásne drevené pravoslávne kostoly sú mimoriadne dôležitým, ak nie najdôležitejším prvkom v krajine lemkovskej oblasti. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že sú mimoriadne harmonicky prepojené s prostredím. Zvyčajne boli situované na malých svahoch alebo na plošinách strmších svahov. Obklopené stromami, spomedzi ktorých vyčnievajú prilby zrubových kupol, boli mimoriadne pôvabným prvkom krajiny.
Do konca 18. storočia si Lemkovia stavali chrámy len z dreva, najmä z ihličnanov: smrek, jedľa a borovica. Základy tvorili smrekovec alebo dub. Z tohto tvrdšieho materiálu sa vyrábali aj vrátnice, zárubne a rímsy.
Klasický, typický lemkovský kostol má zrubovú stavbu, trojdielnu, so širšou a vyššou loďou, stanovými strechami, s vežovitými maštalemi a komorovou vežou zo západu. Krov je výlučne krovovej trámovej konštrukcie. V najstarších kostoloch boli okná umiestnené len na južnej strane, čo mohlo byť čisto praktické – z tejto strany bolo viac svetla. Pravoslávne kostoly boli orientované na východ, pozostávali z oltárnej časti – chóru, lode a predsiene, známej aj ako ženská galéria.
Pri kostole boli zriadené cintoríny. Vyznačovali sa zaujímavými vzormi ľudovej kamenárskej práce. Dominovali zjednodušené, ľudové podoby Ukrižovaného Krista. Ďalšími zaujímavými formami objavujúcimi sa vo výzdobe bol motív dubového listu na sokli pomníka. V Płonne sa však zachoval ryhovaný kamenný kríž prepletený dubovými listami. Samostatnou formou boli zakúpené železné odliatky. Podobný štýl v prevedení pomníkov možno vidieť aj pri votívnych krížoch – prícestných krížoch.
Chyže sú charakteristické aj pre región Lemko. V súčasnosti možno nájsť ukážky bývalej vidieckej výstavby najmä v skanzenoch. V regióne východného Lemka je najväčší počet preživších stále v obci Komańcza, v Smolniku, Komańczi alebo Wisłok Wielki.
Staré hojdačky boli bohato zdobené. Medzery boli natreté bielou alebo modrou farbou, pričom trámy boli omazané červenou hlinou. Podobne na červeno natreli kmene ovocných stromov v sadoch. Okrem toho boli rámy, dvere a zvyšky trámov natreté geometrickými a kvetinovými vzormi. Príkladom takejto chaty na poli môže byť „Chata nad Wisłokiem“ vo Wisłok Wielki.
Text pochádza zo štúdie „INVENTURA KULTÚRNYCH ZDROJOV POHRANIA – PROJEKT ETNOKARPATY“ realizovanej Univerzitou Marie Curie-Skłodowskej pre Okresné múzeum v Rzeszowe.
Autor: pani Marta Graban-Butryn .
Prihlásiť sa
