Okrem viery hlásanej cirkvou nájdeme u Lemkov aj rôzne typy povier, zvykov a rituálov naznačujúcich prežívanie prvkov pohanskej viery. Tieto presvedčenia, napĺňajúce ľudský svet fantómami, dobrými duchmi a zlými démonmi, predstavovali iracionálny, ale nevyhnutný výklad javov okolitého sveta.
Rozprávali sa rôzni démoni, ich vzhľad a aktivity. Boli medzi nimi nočné mory, ktoré sužovali spáčov, utopení ľudia topiaci sa v potokoch, múmie unášajúce novorodenca, hrdinky, ktoré umývali handry pri potokoch s dlhými roztiahnutými prsiami namiesto pulcov, či mesačné ryby s krupobitím.
Nájdeme tu aj stopy niekdajšieho kultu najdôležitejších prvkov prírodného sveta. Dôležitú úlohu zohráva viera v nadprirodzenú silu ohňa a vody. S ohňom sa zaobchádzalo s osobitnou úctou. V haldách, kde na nálepke horel oheň, ju bolo potrebné udržiavať v čistote, cez noc ponechanú horúčavu posypať popolom, aby nevyhasla, a do hrnca dať trochu vody, aby vychladla. Podľa názoru Lemkov má oheň očisťujúce, ale aj ochranné a liečivé vlastnosti, preto rituálne pálenie ohňov alebo prenasledovanie dobytka pri dohasínajúcom ohni.
Podobné vlastnosti má voda tečúca v potokoch, ktorá sa v rôznych obradoch využívala na rituálne umývanie, napríklad na Štedrý večer (Światyj Weczer), „aby bola zdravá ako táto rýchla voda“. A voda čerpaná zo siedmich prameňov slúžila ako liek pri rôznych chorobách. Do určitej miery pravoslávna cirkev schválila staré presvedčenia, ktorých zaujímavým príkladom je požehnanie riečnej vody v Jordánsku.
Niektoré stopy povier súvisiacich s kultom stromov sa zachovali aj v rituáloch Lemkov. Posvätnými stromami sú napríklad lipa a lieska, z ktorých sa dnes snívajú domčeky na Rusale (Turnice), na Nedilský kvet (Kvetná nedeľa) sú palmy vyrobené z vŕbových prútov. Chabzyna, čiže baza, bola nebezpečný strom, keďže sa verilo, že v ňom sedí „zlo“.
Zo zvierat mal rituálny charakter najmä kôň a vôl. Napríklad po štedrovečernej večeri hostiteľ priniesol do miestnosti živého koňa alebo býka (niekedy aj kohúta). Kŕmili ich chlebom (kutia), česali a rozprávali sa s nimi.
Lemkovia, ako veľmi tradičná skupina, žijúca v blízkosti prírody a viery, mali veľa legiend a príbehov. V lemkovsko-bojkovskom pohraničí kolovali legendy o cestách Ježiša Krista so svätým Petrom a Pavlom v podobe žobrákov v handrách. Nájdeme ich v „Kompletných dielach“ Oskara Kolberga. Jedným z najzaujímavejších je príbeh o pôvode včiel. Podľa legendy sa včely narodili v hlave samotného Krista, v rane, ktorú Kristovi spôsobila jedna z gazdiniek tým, že ho udrela lopatou od chleba:
[…] Áno, sprchy, tri dediny, aby sa tretýli znou baby. A táto žena sadila chlieb
v pec; toto a zahriať chlib s lopatou na zeml´u. A tóta nydż (nič) Ne zamrmlala, snáď lopaty domu Hospod Boh; Toto Hospodu Bohu pryj'ty (strih) a reč: "A nemaŭ ty koly pryj'ty, ta teper, koj mi v sade pec chlib!" Tak tieto skúste didy nyz ji né talkly, že bola konkrétnejšia a šla het, po úsvite.
Taj odišiel v novembri. Trval na wohni'a v líške. Táto reč od Hospoda: "Hľadaj ma (hľadaj ma) Petre v tejto koristi, v tejto rane ma to svrbí, táto žena mi prerazila cestu." Až poviat Petro, ako vstal v rane totu: „Bože, čo to robíš, robíš také červy na poctu majesh?“ (Takéto hrobaky werhły). Hospod reč: „Dovoľte nám, Petre, tie červy a wohorny (vytrhnúť) mi ich wödte do dlane, a vezmite, pozrite sa (vezmite) v jidiš muffin (zhnitý) a tam ich postavenie, tieto červy. " Petro to teda zobral a urobil, ako Hospod nariadil. Ako ich tam dal do buchty, reč Hospoda: "A na nich hilknyj (dýchaj) tri razy, a tam im vynadaj."
Ako Petro na ne hilknoł, a premenili sa na včely (včely), midroblat a wisk do kostola, takže úsvit pered H'ospodom Bohom. Pretože sa zbavili svojho ne büło, ino vyšli z boskyi koristi. […]

Táto legenda bola „premietaná“, podobne ako ďalšia, ktorá sa týkala ciest Krista a apoštolov, nadáciou Stara Droga :
"O čelách vyšiel z Božej úcty":
"Bidna vdova"

Mimoriadne bohatá je aj lemkovská paremiológia. Medzi prísloviami nájdeme tie, ktoré súvisia s kalendárom – ročné obdobia, jednotlivé mesiace či sviatky:
"Żwiduje sia lutyj cys dobri obutyj"
"Yszczy marec kusyt za finger"
"Pryszoł máj - plačem raj"
"Światyj Mychał na sywym kony pryichał"
Mnohé z nich sa týkajú ľudovej múdrosti, právd a charakterových vlastností:
"Pravdivé pryjatele y jednom jahodom sia podila"
"Najjednoduchší spôsob, ako zasiať oba drôty naraz"
"Ako máš chlib vo vreci, ta ho zisz y na horbi"
"Chváľte každý kúsok svojich úst."

Text pochádza zo štúdie „INVENTURA KULTÚRNYCH ZDROJOV POHRANIA – PROJEKT ETNOKARPATY“ realizovanej Univerzitou Marie Curie-Skłodowskej pre Okresné múzeum v Rzeszowe.

Autor: pani Marta Graban-Butryn .