Pojem Lemko sa po prvýkrát objavil ako dialektologicko-etnografický termín v roku 1929. Zaviedol ho Jan Čaplovič, ktorý rozdelil urhorských Rusínov na lyšakivské (Lišaki) a lemakivské (Lemáki) dialekty.
Na severnej strane Karpát použil tento termín v roku 1834 lingvista Osyp Lewyckij vo svojom diele Grammatik der ruthenisch enoderkleinrussischen Sprache in Galizien (Gramatika rusínskej a malorusínskej reči v Haliči). Tento termín však nepridelili historici, ale bola obľúbenou miestnym pomenovaním. Výskumníci sa domnievajú, že názov vytvorili Bojkovia, žijúci na lemkovsko-bojkovskom pohraničí, na označenie obyvateľov susedných dedín (o. i. Cisnej, Dołżycy, Lisznej, Krywej), pričom mala humorný charakter.
Za vysvetlenie genézy názvu „Lemko” vďačíme autorovi jedného z najstarších etnografických popisov lemkovského regiónu A. Torońskiemu: „Pomenovanie Lemkov pochádza od slova „lem”, ktoré oni používajú v zmysle rusínskeho „lisze” alebo poľské „ale” („ino”). Slovo „lem” má slovenský pôvod a okrem Lemkov ho nepoužívajú žiadni Rusíni. Toto slovo vadilo ostatným Rusínom, ktorí sa z tohto výrazu mohli smiať (ako sa v skutočnosti smejú z nich) a nakoniec od tohto výrazu odvodili pomenovanie „toto je nejaký Lemko”.
Rusíni – Lemkovia sa nikdy medzi sebou nenazývajú Lemkami, ale jednoducho Rusnákmi, pričom nie všetci vedia o svojom pomenovaní, ktoré používajú iba iní Rusíni.
Prihlásiť sa
