V spomienkach najstaršej generácie Lemkov sa stále môžeme stretnúť s príbehmi o tom, ako im bolo veselo, aj keď chudobne. Rytmus ich života určovali ročné obdobia a cirkevné sviatky. Každodenný život Lemkov sa zameriaval na tvrdú prácu v poli, pri chove hospodárskych zvierat a pasení zvierat. V niektorých obciach sa ďalší príjem získaval z výroby rôznych druhov výrobkov z dreva a kameňa. Poloha obce v horských oblastiach, vzdialenosť od mestských centier a nedostatok často nútili obyvateľov k sebestačnosti.
Ovce a kozy sa pásli na štítových poľanách a v lesoch, dolinách a stredných častiach svahu sa rozvíjalo poľnohospodárstvo. Pastierske hospodárstvo prinášalo Lemkom vlnu a veľké množstvo mlieka a vyrábaných z neho syrov (napr. bryndza). Ovce navyše hnojením pasienkov výrazne zvýšili ich produktivitu. Najčastejšie sa na poliach pestovali zemiaky, seno, ovos, raž, jačmeň, ako aj pohánku a proso. Vzhľadom na dlhé a kruté zimy sa však nesiali ozimné obilniny. Pestovala sa aj repa, fazuľa, hrach, kapusta, ľan a konope a vysádzali ovocné stromy: slivky, jablone a hrušky.
Výsledné produkty získané v lemkovskom regióne z poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat boli veľmi márne, pôda dávala málo plodín a počas ťažkých období hladových medzier ľudia často hladovali. Aby sa tomu vyhli, chodili Lemkovia na sezónne poľnohospodárske práce do Maďarska. Pracovali tam hlavne ako ženci, pričom za svoju prácu dostávali výplatu vo forme obilia a tiež ubytovanie, stravu a náhradu cestovných nákladov.
Lemkovia žili aj z toho, čo im dal les. Karpatské dreviny im nielen poskytovali potravu (bobule, huby), ale predovšetkým ponúkali suroviny na výrobu rôznych produktov. V ihličnatých lesoch Lemkovia zbierali a spracovávali smolu na mazanie vozov, a z jedľových stromov pretápali decht. Výrobou dechtu a mazu sa preslávili najmä Łosianie, ktorých obchodné cesty siahali do Lotyšska, Litvy, Poľského kráľovstva, Ukrajiny, Moravy, Maďarska a Sedmohradska. Lemkovia používali drevo na výrobu drevených domácich potrieb, ktoré boli hobľované alebo sústružené na primitívnych sústruhoch (v Nowicy, Kunkowej, Leszczynach i Przysłopiu). Z dreva sa vyrábali vretená, pučidlá na zemiaky, valčeky na cesto, lyžice a maselničky. V niekoľkých dedinách blízko Rymanowa sa ľudia zaoberali výrobou drevenej galantérie a pamiatkových suvenírov vo forme drevených škatuliek, figúrok a vyrezávaných tanierov. V Hute Świerzowskej boli vyrábané sýpkové a „rusínske” truhlice, teda s dvojspádovým vekom. Obyvatelia Kunkowej sa zaoberali výrobou drevených hračiek a fajok.
V Bartnem, Przegoninie, Bodakach, Wapiennem, Foluszu a Jaśliskach sa obyvatelia zaoberali kamenárskymi prácami. Produkovali stavebný kameň, osličky, brúsne kamene, žarnovy a mlynské kamene. Niektorí kamenári (hlavne z Bartnego) kuli prícestné kríže a náhrobné kamene zdobené rezbami a reliéfmi. Pri potulkách po lemkovských chodníkoch môžeme dodnes vidieť krásne zdobené prícestné kríže.
Prihlásiť sa
