Najvýznamnejšími symbolmi v regióne Lemko sú archaické, geometrické vzory odkazujúce na predkresťanskú symboliku. Ide o architektonické dekorácie a charakteristické výšivky dámskych a pánskych blúzok, košieľ, krojov, behúňov, obrúskov, obrusov a pod.. Ide o vzory, ktoré nové náboženstvo osvojilo do takej miery, že ich význam vo väčšinovej spoločnosti vybledol napriek ich použitie. Sú to slnečné rozety, kosáčikové rozety a iné pávy (pavúky), pávie perá Komańcza (paprade), stromy života atď. Je to azda najrozšírenejší symbol, ktorý v predkresťanských časoch znamenal boha – slnko. Objavuje sa vo výzdobe všetkých karpatských horalov, počnúc vrátnikom v miestnostiach, kde rozeta často susedí s krížom, žehnajúcou domácnosť a končiac dekoráciami a kostýmami. Ako napísala Iga Cichoń, ružicu možno nájsť vo vysokohorských kultúrach Karpát od Podhalia cez Bieszczady na Ukrajine až po Rumunsko. Jeho rozsah pokrýva väčšinu slovanského regiónu, ba dokonca ho presahuje. Existuje v dekoratívnych prvkoch kamenných domov v kaukazských horách, v staroarménskej symbolike nachádzajúcej sa v najstarších kresťanských kláštoroch a ešte ďalej v horách Strednej Ázie, kde žijú potomkovia starovekých pamírskych národov. Rozeta sa nachádza aj v západnej Európe, vyskytuje sa v Španielsku a ako keltský motív sa používa aj v Írsku. Jeho tvar, do ktorého sa dajú vpísať následné rozety, mal symbolizovať plnosť vesmíru a božskú harmóniu. V ľudových kultúrach Karpát plnilo toto znamenie magickú a ochrannú funkciu. Zabezpečoval blahobyt, mal chrániť pred všetkými nešťastiami. Mohlo by byť zasvätené slovanskému Perúnovi, chrániacemu domy pred bleskom a iným nešťastím, alebo Swarożycovi, zapadajúcemu do slnečnej symboliky – znaku života, šťastia a šťastia. Dnes rozeta prispôsobila svoj slnečný význam kresťanskej symbolike a pripomína asociáciu Kristus-slnko. Často sa umiestňoval na stropy a hroby domov, prinášal šťastie do domácností, používal sa na zdobenie zbraní a každodenného náčinia. V diskutovanej oblasti sa najviac dekorácií tohto typu zachovalo v regióne východného Lemka, v Smolniku v gmine Komańcza, kde na vrátnici v komore rozeta často prilieha ku krížu. Aj tam, v údolí Osława, sa zachovalo mnoho archaických ornamentálnych prvkov, ktoré pod vplyvom rôznych módov v iných oblastiach takmer úplne vymizli. Dominujú tu geometrické motívy, nie kvetinové či zvieracie ako v iných častiach krajiny. Svet a viera tu neboli znovu vytvorené realisticky, ale symbolicky. Môžete použiť porovnanie ikony so svätým obrázkom. Ako zdôraznil Robert Bańkosz, ďalším symbolom, možno nie tak populárnym ako rozeta, ale vo svojej symbolike sa vracia do priazne, je páv (pavúk). Symbol blahobytu sa v rôznych grafických variantoch objavuje najmä vo výšivkách, ale aj v iných dekoráciách. Medzi ďalšie dôležité symbolické motívy patria aj: polmesiaca rozeta, motív pávieho pierka, rybia kosť či strom života, ale aj motívy v tvare srdca a iné. Rýchlo ich nájdeme v dekoráciách (napr. chata Smolník v skanzene v Sanoku), hospodárskych budovách a samozrejme krojoch a výšivkách. Významným a zároveň zaujímavým podujatím pestovaným v Komańczi je tzv Sviatok Jordánska (širšie opísaný v rituáloch Lemkov). Je to sviatok plný symboliky a hlavne stále živý a pestovaný aj napriek rôznym protivenstvám. Vrcholom osláv je požehnanie riečnej vody po Službách Božích. V Komańczi sa to robí zjednodušeným spôsobom. Veriaci nechodia k rieke, kde je dutina v tvare kríža (teraz je problémom aj nemrznúca voda), ale požehnanie vody prebieha v nádržiach zriadených na námestí pri kostole. Tento sviatok svedčí o zmenách v tradíciách a kultúre a napriek všetkému láka okrem veriacich aj záujemcov.
Text pochádza zo štúdie „INVENTURA KULTÚRNYCH ZDROJOV POHRANIA – PROJEKT ETNOKARPATY“ realizovanej Univerzitou Marie Curie-Skłodowskej pre Okresné múzeum v Rzeszowe.
Autor: pani Marta Graban-Butryn .
Prihlásiť sa
